V súvislosti s rastúcim otepľovaním klímy začína dochádzať k razantnému nástupu nežiadúcich atmosferických javov, ktoré pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi boli na území dnešnej EU len vzácnou zriedkavosťou.
Začína sa objavovať čoraz väčšie množstvo vzdušných más prúdiacich veľmi vysokými rýchlosťami.
Nebývalá intenzita topenia ľadovcov a následné dvíhanie hladiny morí a oceánov a postupné zaplavovanie obývaných i neobývaných území na celom svete, tornáda, hurikány, prudké a náhle búrky s následnými povodňami, záplavy, vlny horúčav, obdobia sucha spojené s neúrodou, obrovské lesné požiare a pod.
Celá rada prírodných pohrôm ako dôsledok otepľovania ovzdušia.
A to sme ešte len na začiatku.
Javy, ktoré boli niekedy v Európe skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo, prinášajú so sebou obrovské škody.
Či už v podobe rozsiahlych vysušených území, silných vetrov spôsobujúcich obrovské škody, náhlych a rozsiahlych záplav a povodní, rozsiahlych lesných požiarov a pod.
A dôsledkom týchto atmosferických javov v podobe živelných pohrôm sú nielen straty na životoch, ale aj nesmierne hmotné škody.
Nikto nevie s určitosťou povedať, čo, vlastne, toto otepľovanie ovzdušia prinesie so sebou do budúcnosti.
Ale, že to iste nebudú príjemné skutočnosti, tomu napovedá aj vznik rozličných, ekonomiky štátov značne postihujúcich, čoraz viac škodlivých sprievodných javov tohto oteplenia, nielen v rámci Európy, ale na celom svete. Jedny oblasti našej planéty sú rastúcou teplotou zasiahnuté viac, iné menej.
A ako hlavná príčina otepľovania sa nám všetkým predkladajú emisie oxidu uhličitého spôsobené ľudskými aktivitami.
To, ten oxid uhličitý, ktorý vzniká ľudskou činnosťou, teda v rôznych výrobných prevádzkach, dopravnými prostriedkami, pri chove hovädzieho dobytka, našou spotrebou a pod., tak tento oxid uhličitý vzniknutý pri činnostiach riadených človekom sa udáva ako hlavný vinník toho, že sa naša planéta začala zrazu veľmi rýchle otepľovať.
Oveľa rýchlejšie, ako to bolo doteraz.
To naozaj, skutočne je tou hlavnou príčinou otepľovania oxid uhličitý generovaný ľudskou činnosťou?
Sú nejaké presvedčivé, ale dostatočne presvedčivé dôkazy o tom, že to tak je?
Alebo je to len predpoklad, len domnienka, len dohad, ktorý, napriek odporujúcej realite, je určitou skupinou ľudí tvrdošijne posúvaný do polohy nespochybniteľného dôkazu ako hlavnej príčiny otepľovania.
Kvôli znižovaniu oxidu uhličitého budeme musieť obmedziť či ukončiť výrobné činnosti, ktoré sa vyznačujú jeho zvýšenou produkciou, v dôsledku čoho však stratia prácu desaťmilióny pracovníkov.
Budeme musieť zavádzať nové technológie, ktoré sa síce budú vyznačovať nižšími emisiami oxidu uhličitého, teda ho budú vylučovať menej ako tie súčasné, ale bude to stáť obrovské peniaze.
Čiže, ak bude chcieť nejaký výrobca pokračovať vo svojej výrobe, ktorá sa tou zvýšenou emisiou oxidu uhličitého vyznačuje, tak bude musieť investovať peniaze do nových technológií, síce úspornejších vzhľadom na vylučovanie CO2, ale zato poriadne drahých.
A ak na to nebude mať, no tak buď si na to požičia a zadĺži sa, alebo bude musieť skončiť s úspešne rozbehnutou výrobou, prepustiť množstvo pracovníkov, ktorí tak stratia prácu a uvoľniť priestor bohatšej konkurencii, ktorá na tie nové technológie peniaze má.
Avšak tá bohatšia konkurencia, t. j. tí, ktorí majú na tie nové technológie, tak tí sú vo väčšine prípadov umiestnení v tých bohatších krajinách, nie v tých chudobnejších.
Čiže to ukončenie rôznych výrobných činností z dôvodu prechodu na nové technológie a prepustenie množstva pracovníkov bude znamenať oveľa väčšiu pohromu pre tie chudobnejšie krajiny.
V nich bude tých pracovných príležitostí ubúdať, nezamestnaných pribúdať, a to bude dobré pre tie bohatšie krajiny, ktoré tých nezamestnaných kvalifikovaných pracovníkov z chudobnejších krajín čoraz viac potrebujú a ktoré ich radi zamestnajú v svojich ekonomikách trpiacich nedostatkom pracovnej sily.
Bude to znamenať, že ekonomická priepasť medzi chudobnejšími a bohatšími krajinami ešte viac vzrastie, teda tie chudobnejšie krajiny sa dostanú ešte do väčšej závislosti od tých bohatších („E3- Oxid uhličitý zlikvidujeme možno, seba isto“ [1]).
Vynakladanie obrovských nákladov na znižovanie emisií CO2 je zároveň aj prostriedkom na vytvorenie ešte väčšej ekonomickej priepasti medzi bohatými a chudobnejšími členskými krajinami EU, teda na zabezpečenie ešte väčšieho bezplatného toku tak potrebných kvalifikovaných pracovníkov z tých chudobnejších ekonomík EU do tých bohatších, na rozšírenie výroby v bohatších členských krajinách na úkor výroby v tých chudobnejších, čo spôsobí ešte väčšiu tovarovú závislosť chudobnejších členských krajín od tých bohatších, čiže čo tým bohatším členským krajinám Únie ešte viac rozšíri tak potrebné trhy na ich výrobky („A14.6- Bohatšie krajiny Únie a Európy sa priživujú na tých chudobnejších [2]).
Ale to hlavné, to najhlavnejšie čo má byť dosiahnuté vynakladaním obrovských nákladov na zníženie emisií CO2, a tým je spomalenie či dokonca zastavenie otepľovania našej planéty, tak to je tým znižovaním emisií oxidu uhličitého garantované minimálne, to je, bohužiaľ, skôr vo hviezdach než v reálnej rovine.
To, že niektorí vedci tvrdia, že hlavný vplyv na otepľovanie má človek a že náklady vynakladané za účelom zníženia oxidu uhličitého toto otepľovanie znížia, je síce významné tvrdenie, avšak je to len a len hypotéza – teda tvrdenie, ktorého pravdivosť či nepravdivosť sa nedá v súčasnosti jednoznačne potvrdiť – podporovaná určitými poznatkami, len domnienka, len predpoklad, ktorého správnosť je cielene mediálne podporovaná verejným preferovaním len určitých poznatkov o otepľovaní pri súčasnom vylúčení či zamlčovaní iných nespochybniteľných faktov o otepľovaní, pri vylúčení tých, ktoré tejto domnienke, tomuto predpokladu o zásadnom vplyve človeka na otepľovanie odporujú a z tohto dôvodu sa už o nich verejne, teda aj v médiách nehovorí, resp. sa cielene zamlčujú.
„Štúdia britských vedcov predpovedá častejší výskyt povodní a období sucha.
Tento stav by mal pretrvať aj niekoľko desaťročí potom, ako sa nám podarí stabilizovať globálnu teplotu vzduchu.
Najnovšia analýza prináša dôkazy o tom, že globálne otepľovanie bude aj naďalej prinášať „zmätok“ do charakteru globálneho počasia, a to aj niekoľko desaťročí potom, ako sa nám podarí znížiť emisie skleníkových plynov.“ [3]
Presne tak to uvádzajú a sa v tom zhodujú aj všetci odborníci na problematiku otepľovania, že výsledky tohto nášho boja proti otepľovaniu, teda výsledky toho vynakladania obrovských nákladov neuvidíme hneď, za pár mesiacov či za pár rokov, ale až za niekoľko desaťročí po tom, ako sa nám podarí znížiť emisie uhlíkových plynov.
Za dve, tri, štyri či možno päť, alebo dokonca ešte viac.
Ale, veď čím dlhšia bude táto doba za ktorú sa niečo konkrétne dozvieme, teda sa dozvieme či to znižovanie emisií CO2 pomohlo alebo nie, tým viac ľudia pochybujú o účinnosti tohto riešenia, teda tým viac pochybujú o účinnosti procesu znižovania emisií CO2 na spomalenie otepľovania.
„Do roku 2070 dosiahne India cieľ nulových emisií,“ …
India je posledným z najväčších svetových znečisťovateľov, ktorý oznámil konkrétny termín dosiahnutia svojej uhlíkovej neutrality, pričom Čína uviedla, že tento cieľ dosiahne v roku 2060. Spojené štáty a Európska únia sa zamerajú na rok 2050.“ [4]
Čiže znížiť emisie skleníkových plynov, hlavne oxidu uhličitého, na úroveň uhlíkovej neutrality, t. j. koľko emisií CO2 sa vylúči toľko bude aj odstránených, sa sa nám v Európe, podľa prepokladaného plánu znižovania emisií, podarí dosiahnuť v r. 2050, v r. 2060 to chce dosiahnuť aj Čína a v r. 2070 India, ktorá je po Číne, USA a EU štvrtým najväčším producentom emisií oxidu uhličitého vo svete.
Čiže vychádza to tak, že tá uhlíková neutralita by sa mala na našej planéte dosiahnuť teoreticky niekedy po r. 2060. To znamená, že najskôr za takých 40 rokov.
„…globálne otepľovanie bude aj naďalej prinášať „zmätok“ do charakteru globálneho počasia, a to aj niekoľko desaťročí potom, ako sa nám podarí znížiť emisie skleníkových plynov.“[3]
Podľa vyššie uvedenej citácie, ďaľších niekoľko desaťročí bude trvať kým dôjde do ukľudnenia „zblázneného“ počasia.
Teda až o 40 rokov – ktoré sú potrebné na dosiahnutie uhlíkovej neutrality + ďaľších niekoľko desaťročí doznievania výčinov počasia (dve, tri či štyri či viac), čo je suma sumárum minimálne šesť či sedem, osem či aj viac desiatok rokov – uvidíme, či to vynakladanie nákladov bolo účinné, a v akej miere.
Či to zabralo tak ako sa predpokladalo, či omnoho menej, alebo či to celé bolo o ničom.
Čiže v ideálnom prípade, minimálne za šesť desiatok rokov uvidíme, či sa ten finančne nákladný proces niekoľkodesaťročného znižovania emisií oxidu uhličitého vyplatil, alebo nie.
Ale veď, ak to, ak tento proces znižovania emisií oxidu uhličitého neprinesie úspech, či ak sa, dokonca, dozvieme – teda ten malý počet ľudí, ktorí sa toho dožijú – že nič sa tým nedosiahlo, resp. že to bol jeden veľký podvod či prostriedok na to, aby sa jedni obohatili na druhých, aby jedny štáty, hlavne tie bohaté, ešte viac získali na úkor tých druhých, tých chudobnejších, aby ich dostali do ešte väčšej závislosti od tých bohatých, tak drvivá väčšina tých, čo to presadzovali tu už nebude.
A kto, vlastne, ponesie zodpovednosť za tento neúspech?
Bude mať potom, vlastne, nejaký zmysel, volať niekoho na zodpovednosť? Potom, keď tu už nik z tých, ktorí to znižovanie emisií tvrdo presadzovali, nebude?
Kto vráti ten stratený čas, ktorý dal využiť oveľa účelnejšie než na nezmyselné vynakladanie obrovských nákladov na znižovanie emisií CO2?
A kto vráti tie nehorázne náklady?
Tvrdenie o tom, že zásadný vplyv na otepľovanie má ľudská činnosť, nie je ničím iným, len zatiaľ nepotvrdeným či nedokázaným tvrdením, len hypotézou, teda tvrdením, ktorého pravdivosť či nepravdivosť sa potvrdí, bohužiaľ, až po niekoľkých desaťročiach vynakladania obrovských nákladov na znižovanie emisií oxidu uhličitého.
Možnože nie najrozumnejšieho vynakladania peňazí nás všetkých. Peňazí, ktoré by sa iste dali vynaložiť oveľa účinnejším spôsobom v snahe vysporiadať sa s problémom otepľovania, vysporiadať sa s jeho dôsledkami.
Vynaložiť napr. na opatrenia, ktoré by zmierňovali negatívne dôsledky otepľovania, ktoré by umožnili ľuďom lepšie sa vyrovnávať s týmito dôsledkami.
V druhej polovici januára 2021 zložil prísahu nový americký prezident Joe Biden.
Postoj USA k mnohým otázkam otepľovania bol až do januára 2021 vyjadrovaný postojom predchádzajúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Jeho postoj k otepľovaniu je zachytený v nasledujúcej citácii:
Trump pochybuje o skutočnom vplyve človeka na klimatické zmeny
ČTK 15.10.2018 10:59
Americký prezident Donald Trump už nepokladá globálne otepľovanie za kačicu, ale pochybuje o skutočnom vplyve ľudskej činnosti na klimatické zmeny.
Vyhlásil to v rozhovore pre televíziou CBS News, ktorý stanica odvysielala v nedeľu večer miestneho času (dnes nadránom SELČ). Šéf Bieleho domu tiež povedal, že vedci z celej veci urobili obrovskú politickú agendu.
„Nemyslím si, že je to kačica,“ povedal o klimatických zmenách. Médiá v tejto súvislosti pripomenuli, že počas volebnej kampane Trump označil otepľovanie planéty za mystifikáciu, a že po nástupe do prezidentskej funkcie sa jasnému postoju vyhýbal.
„Neviem ale, či je dielom človeka. Poviem to takto. Nechcem míňať bilióny a bilióny dolárov. Nechcem stratiť milióny a milióny pracovných miest, … „ [5]
Prezident krajiny, ktorá, spolu s Ruskom, má ten najkomplexnejší súbor informácií o bližšom či vzdialenejšom kozmickom priestore, človek, ktorý z titulu svojej funkcie má k dispozícii najspoľahlivejší a najdôveryhodnejší súbor informácií o klíme a procesoch s ňou spojených, sa vyjadril, že otepľovanie nemožno poprieť, ale je otázne akou mierou zaň môže človek.
Osoba, ktorá má tie najviac skutočnosti zodpovedajúce informácie o otepľovaní od tých najlepších odborníkov v svojej krajine, od najlepších odborníkov v oblasti klímy a kozmu a súvisiacich oblastí, od tých najlepších odborníkov v NASA, svojimi slovami len vyjadrila názor týchto odborníkov.
Prezident Trump, vlastne, povedal, že nemožno určiť mieru, akou sa človek podieľa na otepľovaní planéty.
On nepoprel vplyv človeka na otepľovanie, len vyjadril, že nemožno určiť či sa na otepľovaní podieľa väčšou mierou človek alebo či tou väčšou mierou prispievajú k otepľovaniu mimoľudské vplyvy.
To znamená, že poprel silne propagované a presadzované tvrdenie o tom, že človek je tým, kto je v hlavnej miere zodpovedný za otepľovanie.
On nepoprel skutočnosť, že ľudská činnosť produkujúca oxid uhličitý tiež prispieva k otepľovaniu, ale poprel to, že táto ľudská činnosť je tou hlavnou príčinou otepľovania.
Bývalý prezident Trump pred takmer štyrmi rokmi povedal to, čo v r. 2021 potvrdila svojou štúdiou snáď najdôveryhodnejšia inštitúcia zaoberajúca sa výskumom vesmíru a klímy – NASA – zhromažďujúca obrovské množstvo vedeckých poznatkov a informácií slúžiacich ako hodnoverný zdroj pre vedecké inštitúcie celého sveta.
Táto inštitúcia slovami odborníkov v nižšie uvedenej citácii štúdie NASA potvrdila slová prezidenta Trumpa spred takmer štyroch rokov, že nemožno určiť, akou mierou sa podieľa človek na otepľovaní našej planéty:
„Podle výzkumníků je však obtížné určit, zdali za zrychlením oteplování stojí změny způsobené člověkem, či cyklické výkyvy klimatu. „Všechny (důvody) se tak trochu mísí dohromady,“ řekl Loeb, který dodal, že k určení míry přispění jednotlivých faktorů je zapotřebí dalšího výzkumu.
Podle Johnsona to však neznamená, že by lidé byli z obliga. „Za část z toho jsme zodpovědní my. Jen není jasné, jak moc,“ řekl Johnson.“ [6]
Ale ak je situácia s príčinou otepľovania takáto, teda, že sa len vie, že k otepľovaniu našej planéty prispieva aj človek, ale sa už nevie akou mierou k tomuto otepľovaniu prispieva, či väčšou alebo menšou, či práveže za tou väčšou mierou nestoja mimoľudské vplyvy, potom sú pochopiteľné slová prezidenta Trumpa o otepľovaní, o jeho príčine, o tom, prečo má pochybnosti o účelnosti procesu znižovania oxidu uhličitého vylučovaného ľudskou činnosťou a prečo nechce ruinovať svoju krajinu, Spojené štáty, obrovskými nákladmi vydávanými na zníženie emisií oxidu uhličitého.
Nákladmi, ktoré na základe súčasných informácií o otepľovaní len veľmi slabo, ak vôbec, garantujú spomalenie otepľovania, a ich jediným dôsledkom, aj to negatívnym, bude oslabenie ekonomiky celej krajiny a množstvo nezamestnaných.
„Neviem ale, či je dielom človeka. Poviem to takto. Nechcem míňať bilióny a bilióny dolárov. Nechcem stratiť milióny a milióny pracovných miest,“ … [5]
Týmito slovami prezident Trump vyjadril, že nemieni oslabovať ekonomiku svojej krajiny utlmovaním či zastavením výrobných činností a prepúšťaním miliónov pracovníkov v tých sektoroch ekonomiky, ktoré sa vyznačujú zvýšenou produkciou oxidu uhličitého, len na základe nedostatočných či chýbajúcich dôkazov o vplyve oxidu uhličitého vylučovaného ľudskou činnosťou na otepľovanie, že nemieni ožobračovať ekonomiku svojej krajiny len na základe veľmi slabo odôvodneného tvrdenia určitej skupiny mediálne preferovaných odborníkov, ktorí tvrdia, že hlavnou príčinou otepľovania našej planéty je oxid uhličitý vylučovaný ľudskou činnosťou.
Teraz je o tom, že to znižovanie emisií CO2 povedie k spomaleniu otepľovania, presvedčených len veľmi málo ľudí.
Predsa, ľudia by to vynakladanie tých nákladov na zníženie emisií mali brať s čo najväčším pochopením, mali by byť s tým čo najviac vnútorne stotožnení, a nie, ako teraz, s čo najväčším odporom či znechutením.
Veď, akú ochotu k vynakladaniu týchto obrovských nákladov na znižovanie oxidu uhličitého môžu v súčasnosti ľudia mať, keď vedia, že za prvé, vôbec sa s určitosťou nevie, či ten oxid uhličitý vylučovaný ľudskou činnosťou, tak či ten je tou skutočnou hlavnou príčinou otepľovania, a za druhé, aj všetci tí, ktorí to znižovanie oxidu uhličitého razantne presadzujú, tak aj všetci tí, aj tí najzarytejší stúpenci teórie o oxide uhličitom vylučovanom ľudskou činnosťou ako hlavnej príčine otepľovania, tak aj tí sa dodajedného zhodujú v tom, že to, či to znižovanie emisií CO2 pomôže spomaleniu otepľovania, v akom rozsahu to pomôže, tak to sa ukáže až za viac desaťročí. Za šesť, sedem, osem či viac.
Predstavte si, že vás bolí v určitom mieste chrbtica, lekári vám nevedia pomôcť, idete k nejakému masérovi a ten vám povie, že áno, pomôže vám, že budete každý týždeň chodiť trikrát na nie najlacnejšie masáže, a že po desiatich rokoch sa ukáže, či tie masáže pomohli.
Čiže on vám nepovie, že tie masáže pomôžu, ale on vám povie, že až po desiatich rokoch sa bude dať určiť či tie masáže boli prínosom, či tá chrbtica v danom mieste prestane bolieť, či tie peniaze vynakladané na masáže boli vynaložené účelne alebo či boli úplne zbytočne vyhodené.
To by ste chodili k takému masérovi, ktorý vám nezaručuje úspešný výsledok, ale len to, že až po desiatich rokoch sa ukáže, či tie značné financie, ktoré ste počas tých desiatich rokov investovali do údajných zázračných masáží, tak či to vôbec pomohlo?
A presne takýto istý prístup sa nám všetkým vnucuje zhora aj pri riešení problematiky spomalenia otepľovania prostredníctvom finančne extrémne náročného procesu znižovania emisií oxidu uhličitého.
Jedine s tým rozdielom, že oproti vyššie uvedenému príkladu s chrbticou, nebude tento proces znižovania emisií CO2 trvať desať rokov, ale bude trvať niekoľko desaťročí.
Avšak tento proces nič nesľubuje, nič negarantuje, neexistujú žiadne presvedčivé – ak vôbec – dôkazy o tom, že proces znižovania oxidu uhličitého generovaného ľudskou činnosťou povedie k zníženiu otepľovania.
Jediné, čo nám jeho horliví zástancovia a propagátori – či už kúpení alebo tomu veriaci – garantujú, tak to je vynaloženie nákladov v rádoch desiatok biliónov eur s tým, že efektivita vynaloženia týchto nákladov, teda to, či tie náklady budú mať vôbec nejaký význam, či to znižovanie emisií oxidu uhličitého vôbec zaberie a bude účinné, či to bude mať aspoň nejaký vplyv na spomalenie otepľovania, tak to uvidíme, bohužiaľ, až za viac desaťročí.
Teda je celkom reálne, že bilióny či skôr desaťbilióny eur sa vynaložia, a výsledok vynaloženia týchto nákladov bude nulový.
Ľudia by mali byť čo najrýchlejšie presvedčení o tom, že vynakladanie nákladov na zníženie emisií CO2 plní svoj účel, teda, že to vynakladanie týchto nákladov nielenže aktívne znižuje obsah emisií oxidu uhličitého – čo je tá ľahšia, prvá časť úlohy, oveľa ľahšie splniteľná než tá druhá – ale že to znižovanie emisií aj skutočne povedie k spomaleniu otepľovania, čo je zasa tá druhá, ťažšia časť úlohy, ktorej splnenie už nikto negarantuje.
Nikto, dokonca, ani tí najväčší stúpenci tvrdenia o tom, že znižovanie emisií oxidu uhličitého spôsobených ľudskou činnosťou povedie k spomaleniu otepľovania.
Jediné čo s presvedčivosťou tvrdia, je, že výsledok znižovania emisií oxidu uhličitého uvidíme až o niekoľko desiatok rokov.
Čiže až o niekoľko desaťročí uvidíme, či to vynakladanie nákladov na znižovanie emisií oxidu uhličitého malo vôbec nejaký zmysel, či to prinieslo aspoň nejaký výsledok, teda či to pomohlo aspoň trocha spomaliť to otepľovanie, alebo či to bolo úplne zbytočné vyhadzovanie peňazí von oknom, úplne nezmyselná činnosť, na ktorej sa, možno, niekto poriadne nabalil a na spomalenie otepľovania to malo len minimálny, resp. absolútne žiadny vplyv.
A záhadou aj ostáva, prečo práve Európa – či lepšie povedané Únia – ktorá sa na vylučovaní emisií oxidu uhličitého podieľa len necelými desiatimi percentami [7], tak prečo práve ona sa tak odvážne vrhla do tohto, doslova, pre naše ekonomiky priam „samovražedného“ boja.
Samovražedného preto, pretože to vypadá, že sme v tom boji ostali viac menej sami, a ostatní, ostatné celky planéty, ktoré sa na emisiách oxidu uhličitého podieľajú oveľa väčšou mierou, tak tie buď z neznámych alebo práveže im dobre známych príčin, nejavia nejakú vysokú ochotu sa na tomto boji zúčastňovať.
„Aký bude mať, vlastne, význam proces vynakladania obrovských nákladov na znižovanie emisií CO2 v členských krajinách EU, ak touto cestou nepôjdu aj ostatné krajiny vo svete.
Tie, ktoré sú najviac zodpovedné za jeho vylučovanie, ktoré sú zodpovedné za väčšie emisie oxidu uhličitého než Európa či EU. USA, Čína, India, Japonsko či Rusko.
Darmo sa my, členské krajiny EU, vrhneme do boja proti otepľovaniu, do boja za znižovanie CO2, keď sa v takej istej intenzite nepustia do tohoto boja aj v iných častiach sveta.
Koľko z nich, z tých ostatných krajín sveta, sa skutočne zapojí do tohto boja proti otepľovaniu, koľko z nich sa do tohto boja zapojí v porovnateľnej intenzite ako sa zapájajú členské krajiny Únie?
A koľko sa ich nezapojí vôbec, či len symbolicky, napriek tomu, že majú značný podiel na vylučovaní skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého?
Napriek tomu, že majú oveľa väčší podiel na vylučovaní emisií CO2, než ho má Únia.
V prípade, že sa do tohto boja proti otepľovaniu prakticky zapojí len Únia, len jej členské štáty, a ostatné krajiny sveta sa budú viac menej neporovnateľne menšou intenzitou či len symbolicky „iba hrať“ na boj s otepľovaním, tak potom Únia na to doplatí.
Jednak len boj samotnej Únie nemá bez tých druhých, bez tých, ktorí sa na vylučovaní emisií CO2 podieľajú výrazným spôsobom, žiadny zmysel, a potom, tie obrovské náklady vynakladané na znižovanie emisií oxidu uhličitého sa nutne prejavia tým, že nás, členské krajiny Únie, proti tým druhým krajinám urobia nekonkurenciaschopnými, naše výrobky, výrobky členských krajín Únie, budú, prirodzene, drahšie.
Nebude to nič iné, len samovražedné zničenie konkurenčnej schopnosti Únie v priamom prenose.“( viď „E2- Ako je to, vlastne, s tým otepľovaním“[8])
Teraz, pri tomto súčasnom znižovaní oxidu uhličitého, nemáme zaručený žiadny úspech, žiadny výsledok, nevieme ani aká je približná pravdepodobnosť toho, aká bude úspešnosť tohto projektu majúceho dosiahnuť spomalenie otepľovania.
Teda nevieme, či tá pravdepodobnosť dosiahnutia reálneho, teda viditeľného či hmatateľného spomalenia otepľovania bude deväťdesiat percent alebo sedemdesiat, či len štyridsať, dvadsať alebo desať či ešte nižšia, teda aj žiadna.
Jediné čo vieme, je, že to bude stáť bilióny či lepšie desaťbilióny eur, ktoré zaplatia všetci občania a že to spôsobí utlmenie mnohých výrobných činností, bude príčinou prepustenia desiatok miliónov pracovníkov a nenormálne zaťaží každú ekonomiku, ktorá sa procesu znižovania emisií oxidu uhličitého zúčastní.
Súčasná cesta znižovania emisií CO2 navrhovaným spôsobom, teda obmedzovaním rôznych výrobných činností má – ako už bolo viackrát spomenuté – jeden veľmi nepríjemný parameter.
Ten najdôležitejší, ten najvýznamnejší.
Bohužiaľ, aj tí najlepší odborníci na problematiku otepľovania klímy, aj tí najväčší podporovatelia procesu znižovania oxidu uhličitého, tak tí všetci sa, jednoznačne, zhodujú v tom, že výsledky tohto nášho boja proti otepľovaniu, teda výsledky toho vynakladania obrovských nákladov na zníženie emisií oxidu uhličitého neuvidíme hneď, za mesiac či za osem, alebo za pár rokov, ale tie výsledky toho vynakladania nákladov na boj s otepľovaním, tak to uvidíme až za desaťročia, až za viac desaťročí.
Čiže, nie v nejakom rozumnom čase, ale až za niekoľko desaťročí uvidíme, či tie obrovské náklady v rádoch stámiliárd, alebo skôr desiatok biliónov eur vynaložené na boj proti otepľovaniu skutočne splnili svoj účel, či ho splnili aspoň z malej časti, čiže, či mali, vôbec, aspoň nejaký zmysel, alebo, či to boli náklady vynaložené absolútne zbytočne, náklady vyhodené komínom, ktorých vynaloženie nemalo žiadny vplyv na zmenšenie otepľovania a ktoré sa mohli vynaložiť oveľa rozumnejším spôsobom, napr. na prispôsobovanie sa ľudstva následkom otepľovania, na vyrovnávanie sa s negatívnymi dôsledkami tohto javu.
Ako už bolo povedané, to, či za toto otepľovanie môže skutočne v hlavnej miere človek svojou zvýšenou produkciou oxidu uhličitého, tak to už až také isté, až také jednoznačné, nie je.
Zatiaľ nikto nepredložil dostatočne presvedčujúce dôkazy o tom, že emisie oxidu uhlíka spôsobené človekom sú tým hlavným činiteľom, ktorý môže za ten zrýchľujúci nárast otepľovania.
Zatiaľ to nie je nič iné len tvrdenie, ktorého pravdivosť nepoznáme, nevieme určiť či človek má podstatný vplyv na ten nárast otepľovania, alebo či vplyv človeka na otepľovanie je oveľa nižší, príp. zanedbateľný.
Zatiaľ tvrdenie o podstatnom vplyve človeka na otepľovanie nie je nič iné, len hypotéza, ktorej pravdivosť či nepravdivosť sa ukáže až za niekoľko desiatok rokov.
My vôbec s určitosťou nevieme, či oxid uhličitý vylučovaný ľudskou činnosťou je tou hlavnou príčinou otepľovania našej planéty.
A, práve táto neznalosť je, bohužiaľ, slabý, či skôr nulový dôvod na vydávanie obrovských nákladov na znižovanie emisií oxidu uhličitého, na utlmovanie rôznych výrobných činností vyznačujúcich sa zvýšenou produkciou CO2 či na prepúšťanie miliónov pracovníkov pracujúcich v takýchto prevádzkach. To nie je žiadny dôvod.
Je to len hypotéza, podobne ako aj iné hypotézy o príčinách otepľovania klímy, napr. že za otepľovanie môžu určité kozmické vplyvy, ktoré súčasnými technológiami nevieme zatiaľ ovplyvniť, že za otepľovaním je zmena pozície našej slnečnej sústavy voči iným hviezdnym systémom či zmena pohybu a polohy našej planéty voči iným kozmickým telesám, vplyv slnka, alebo neznáme deje odohrávajúce sa vo vnútri našej planéty či hypotéza o tom, že otepľovanie je úspešným výsledkom vojenského výskumu cieleného na zvládnutie procesu riadeného otepľovania daných území planéty a i.
Zatiaľ sú to všetko len hypotézy, teda tvrdenia, ktorých pravdivosť či nepravdivosť zatiaľ nevieme určiť z dôvodu nedostatku informácií, z dôvodu nedostatku poznatkov.
A ak sa ukáže, že táto mohutne propagovaná a zhora skôr násilne než dobrovoľne ponúkaná cesta spomalenia otepľovania formou znižovania emisií CO2 nebude účinná, potom čo?
Tí, čo túto svoju hypotézu – nie pravdu, len hypotézu, len tvrdenie či predpoklad, ktorého pravdivosť sa zatiaľ nedala ničím potvrdiť, a ktorého buď pravdivosť alebo nepravdivosť sa ukáže až za desiatky rokov – kladúcu na úroveň nespochybniteľnej pravdy presadzovali ohňom a mečom, tak tí sklopia oči a povedia: „Sorry, zmýlili sme sa, veď sme len omylní ľudia, nevyšlo nám to, nehnevajte sa“.
Ale čo tie bilióny eur či dolárov, ktoré sa do toho nedostatočne zdôvodneného experimentu zbytočne nalejú. Veď tie peniaze už budú nenávratne minuté, s tým istým účinkom, ako keby sa na samom začiatku boja za znižovanie emisií CO2 vyhádzali do mora.
Tie zbytočne minuté bilióny mohli pomôcť napr. na prispôsobovanie sa následkom otepľovania, na zlepšenie kvality života tých, ktorí sú týmito následkami otepľovania postihnutí.
A čo ten stratený čas, ktorý sa dal využiť oveľa prospešnejšie, počas ktorého sa dalo urobiť veľa …?
Avšak tí, čo to presadzovali, budú už dávno na dôchodku, resp. tu už nebudú, budú už nepostihnuteľní.
A bolo by aj úplne zbytočné brať ich na zodpovednosť, pretože nič by to nevyriešilo.
Stratené financie, námahu a čas vynaložené na tento extrémne nákladný a možno pochybný a nedostatočne odôvodnený experiment so znižovaním oxidu uhličitého, v ktorom sa zdôrazňujú a odmeňujú tí, ktorí ho podporujú a možno cielene prehliadajú, odsúvajú či umlčujú tí, ktorí poukazujú na jeho úskalia, to už nevráti.
To, že otepľovanie prináša celý rad čoraz intenzívnejších prírodných pohrôm – hurikány, tornáda, topenie ľadovcov a následné stúpanie hladiny morí a oceánov s postupným zaplavovaním tak obývaných ako aj neobývaných nižšie položených oblastí, lesné požiare, prudké búrky s povodňami, dlhotrvajúce intenzívne dažde so záplavami, vlny horúčav a suchá a s tým spojená neúroda – tak to je nespochybniteľné a rastúci výskyt týchto nepríjemných javov je nevyvrátiteľným dôkazom otepľovania.
Ale veď, predsa, o tomto, o týchto škodlivých dôsledkoch rastúceho otepľovania, veď o tom nikto nepochybuje, nikto nehovorí, že to nie je pravda.
Práveže každý vie, že to pravda je, že rast otepľovania, jednoznačne, spôsobuje rast intenzity a frekvencie nepríjemných prírodných javov, každý človek vie, aké, čoraz hroznejšie následky, prináša pre našu planétu, pre nás, ľudí, stupňujúce sa otepľovanie.
To je nespochybniteľné.
Avšak, na druhej strane, treba si aj uvedomiť jednu závažnú skutočnosť, jeden reálny a nepotešujúci fakt.
A to je ten, že my vôbec s určitosťou nevieme, čo všetko a v akej miere stojí za stále sa zrýchľujúcim procesom otepľovania, my to nevieme, len sa domnievame bez akýchkoľvek dostatočných dôkazov.
Predpokladáme, že tým hlavným dôvodom otepľovania by mohli byť emisie skleníkových plynov, hlavne oxidu uhličitého a metánu.
A táto domnienka je, bohužiaľ, pre určitú skupinu ľudí, dostatočným dôkazom a dôvodom na to, aby sa silovo – bez potrebných diskusií širokej odbornej verejnosti, bez dostatočných dôkazov o tom, že emisie oxidu uhličitého produkovaného ľudskou činnosťou sú tou hlavnou príčinou rastúceho otepľovania – prostredníctvom vynakladania obrovských nákladov, napriek jednoznačnej väčšine ľudí, ktorá s týmto vynakladaním nákladov nesúhlasí, začalo s týmto ekonomiky devastujúcim a nič nezaručujúcim znižovaním emisií oxidu uhličitého.
A, práve skutočnosť toho, že niet dostatočných dôkazov o oxide uhličitom vylučovanom ľudskou činnosťou ako hlavnej príčine otepľovania, tak práve táto skutočnosť, skutočnosť nedostatku relevantných dôkazov o príčine otepľovania, sa o to viac maskuje farbistým vykresľovaním a zdôrazňovaním toho, ako otepľovanie poškodí človeka.
Prevažná väčšina textu súčasných článkov o otepľovaní nepodáva dôkazy či skôr nepodáva žiadne také, ktoré by jasne odôvodnili, že oxid uhličitý vylučovaný činnosťou človeka je naozaj tou hlavnou príčinou súčasného otepľovania.
Deväťdesiat percent textu, ak nie celý, všetkých článkov a diskusií zameraných na problematiku otepľovania je venovaných možno trocha strašidelnému – aj keď pravdivému – vykresľovaniu pustošivých následkov otepľovania, následkov postihujúcich tak životné prostredie ako aj človeka.
Čiže keď niet dôkazov o otepľovaní, tak sa to nahradí o to hrôzostrašnejším opisom jeho dôsledkov.
Ale, veď týmto sa cielene odvracia pozornosť od toho hlavného, čo by bolo v prvom rade potrebné ľuďom povedať, a čo sa vôbec nehovorí, od čoho sa snažia tieto články pozornosť ľudí odpútať, a to je to, čo je tou hlavnou, tou skutočnou príčinou tohto otepľovania a aké sú dôkazy toho, že to je naozaj tá hlavná a skutočná príčina otepľovania.
Veď my potrebujeme vedieť ten hlavný dôvod, aby sme mohli proti tomu bojovať, my potrebujeme zistiť tú skutočnú príčinu otepľovania, a nie tú, na ktorú je to pre určitých ľudí výhodné hodiť.
Jednoducho sa to hodilo na oxid uhličitý vylučovaný ľudskou činnosťou, ale, a to je podstatné, nikto nepredložil dosiaľ žiadne relevantné, žiadne dôveryhodné dôkazy o tom, že hlavnou príčinou tohto otepľovania je naozaj oxid uhličitý vygenerovaný človekom.
A keďže dostatočných dôkazov niet, tak sa prijme stará známa taktika odvracania pozornosti, teda, keď nemáme dôkazy o skutočných príčinách otepľovania, tak to zamaskujeme tým, že o to hororovejšie budeme vykresľovať následky otepľovania.
Celé to presviedčanie ľudí o tom, že znižovanie emisií oxidu uhličitého povedie k zníženiu otepľovania sa robí podľa známej schémy manipulácie myslenia ľudí, že keď chcete niečo nedokázané či nedostatočne dokázané, alebo dokonca nejakú nepravdu podať tak, aby to vypadalo vieryhodne, teda pravdivo, tak najprv podáte tú časť informácie, ktorá je pravdivá, a ktorej pravdivosť si ľudia môžu ľahko overiť, a potom pripojíte to, čoho pravdivosť už nie je taká istá, či dokonca je to nepravdivý fakt, a ľudia už budú mať tendenciu aj bez overenia si uveriť tomu, že aj táto nedokázaná či nepravdivá informácia je pravdou.
Miesto toho, aby sa uviedli dostatočné dôkazy, ale naozaj silné pravdivé fakty o príčinách otepľovania, resp. silné dôkazy o tom, že znižovanie emisií oxidu uhličitého povedie k zaručenému spomaľovaniu otepľovania, tak miesto toho – keďže tých dôkazov niet – sa to nahrádza kvetnatým opisom hrôz, ktoré prináša otepľovanie, čo všetko strašné nám prinesie zvyšovanie teploty klímy a zavŕši sa to tým, že sa bez žiadneho dostatočného dôkazu uvedie, že oxid uhličitý generovaný ľudskou činnosťou je tou hlavnou príčinou rastúceho otepľovania.
Naozaj, dôkaz na zaplakanie.
A s tým sa ľudia majú, akože, uspokojiť, to majú prijať a byť ticho a nestarať sa do toho, že sa na náklady určené na znižovanie údajnej hlavnej príčiny otepľovania, na znižovanie oxidu uhličitého generovaného ľudskou činnosťou, tak, že sa na tieto náklady budú skladať svojimi daňami, že to pôjde z ich vrecák?
Ale veď to je to isté ako keby vám lekár navrhoval určitú metódu liečenia, ktorá by vám mala pomôcť a celú obhajobu presadzovania tejto metódy by nepoložil na tom, že by predložil dôkazy o jej úspešnosti v praxi, ale by vám donekonenčna na každom posedení hovoril o tom, čo sa stane ak ten zdravotný problém nebudete liečiť, aké to bude mať pre vás hrozivé následky.
Ale veď, predsa, vy dobre viete o tých hrozivých následkoch neliečenia, vy ste už sto ráz počuli, sto ráz ste si to prečítali, avšak vy máte pochybnosti práve o metóde, ktorú chce on uplatniť v prípade vášho liečenia.
A on miesto toho, aby tú svoju metódu obhájil, aby zdôvodnil jej použitie, aby vám podal nejaké dôkazy o tom, že tá metóda bude účinná, že vám pomôže, tak miesto toho o to intenzívnejšie vám bude donekonečna farbisto opisovať hrozivé následky neliečenia sa.
A to isté je aj s tým zhora nanucovaným procesom znižovania oxidu uhličitého.
Je tu skupina ľudí, ktorá na jednej strane hovorí, ako znižovanie oxidu uhličitého prispeje k spomaleniu otepľovania, ale jedným dychom súčasne dodáva, čím sa už dopredu ospravedlňuje z neúspechu, že to, ako to pomôže, teda tú úspešnosť, budeme vedieť až za niekoľko desaťročí. Za šesť, sedem, osem či aj viac.
Ale veď to je strašne slabý, doslova, úbohý dôkaz o tom, ak sa to,vôbec, dôkazom dá nazvať, že znižovanie oxidu uhličitého vylučovaného ľudskou činnosťou je ten skutočne účinný recept na spomalenie či, dokonca, zastavenie otepľovania.
Stále dookola sme bombardovaní požiadavkami na znižovanie oxidu uhličitého, ale omnoho, omnoho viac priestoru je vynakladané farbistému a hrôzostrašnému opisovaniu následkov otepľovania, pričom tomu najpodstatnejšiemu, teda čo najdôveryhodnejším dôkazom o príčinách otepľovania, tak tomu je venovaný minimálny, resp. takmer žiadny priestor.
Ale veď, pre boha živého, nikto nespochybňuje to, že otepľovanie prináša hrozivé pustošenie, následky vo forme rôznych prírodných pohrôm.
Ale vážne sa pochybuje o tom, že hlavnou príčinou toho otepľovania je oxid uhličitý vylučovaný ľudskou činnosťou, teda že tou hlavnou príčinou je človek. To zatiaľ nikto presvedčivo nedokázal, nikto nepodal dostatočný dôkaz o tom, že oxid uhličitý vylučovaný ľudskou činnosťou je tou hlavnou príčinou otepľovania.
Otepľovanie chce, samozrejme, spomaliť či zastaviť každý z nás, pretože všetci vieme, aké má už aj v súčasnosti dobre viditeľné pustošiace následky, všetci vieme, že škodí.
Každý vie, aké škody to spôsobuje, škody, ktoré rastú čoraz viac a viac.
No, mnohí z nás s tým, s nákladným procesom znižovania oxidu uhličitého nesúhlasia práve kvôli nedostatku dostatočných dôkazov o efektívnosti procesu tohto znižovania, kvôli pochybnosti o účinnosti procesu znižovania oxidu uhličitého na spomalenie otepľovania, pretože tú efektívnosť tohto procesu, tú jeho účinnosť si reálne budeme môcť overiť až za desiatky rokov.
Nie v relatívne prijateľnom čase, teda nie za niekoľko rokov, ale až za viac desiatok rokov. Za šesť, sedem, osem či ešte viac.
A, pozor!
To najdôležitejšie, to hlavné, tak to je to, že sa nezdôrazňuje, že za tie desiatky rokov znižovania oxidu uhličitého príde naisto úspech, ale sa zdôrazňuje a hovorí len o tom, že za desiatky rokov uvidíme, čo sa tým finančne extrémne nákladným znižovaním emisií oxidu uhličitého dosiahlo.
Teda my neuvidíme to, že to riešenie otepľovania prostredníctvom znižovania oxidu uhličitého prinieslo očakávaný výsledok, úspech, viditeľné spomalenie procesu otepľovania či dokonca jeho zastavenie, ale my až za tie desiatky rokov uvidíme, či to znižovanie oxidu uhličitého sa aspoň nejak pozitívne prejavilo, teda či to malo podstatný vplyv na zníženie otepľovania ovzdušia, alebo to malo oveľa nižšiu účinnosť než sme predpokladali, resp. to nepomohlo vôbec.
Tvrdenie o tom, že zásadný vplyv na otepľovanie má ľudská činnosť nie je ničím iným, len zatiaľ nepotvrdeným či nedokázaným predpokladom, len hypotézou, teda predpokladom, ktorého pravdivosť či nepravdivosť sa potvrdí, bohužiaľ, až po desaťročiach vynakladania obrovských nákladov na znižovanie emisií oxidu uhličitého.
Po tých desiatkach rokov vynakladaných nákladov sa môže celkom reálne ukázať, že tie stámiliardy, tie bilióny eur, neboli ničím iným len zbytočne vyhodenými peniazmi, ktoré sa dali využiť oveľa účelnejšie.
Čiže je tu značné riziko, či lepšie povedané veľký predpoklad, že cesta vedúca k spomaleniu otepľovania idúca smerom znižovania emisií oxidu uhličitého je nesprávna, chybná, nevedúca k tým výsledkom, ktoré sa od tohto vynakladania peňazí na znižovanie emisií CO2 očakávajú.
V súčasnosti táto cesta viac nezaručuje než zaručuje reálne výsledky spočívajúce v spomalení či dokonca zastavení otepľovania.
[1] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/06/23/e3-oxid-uhlicity-zlikvidujeme-mozno-seba-isto/
[3] https://www.shmu.sk/en/?page=2049&id=134
[7] https://www.enviroportal.sk/clanok/ruz-europska-unia-produkuje-len-8-celosvetovych-emisii-co2
[8] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/06/16/e2-ako-je-to-vlastne-s-tym-oteplovanim/
zo vzoriek ladu na poloch. cim hlbsie sa vrta... ...
Na jeho pozicii nie je problém získať... ...
Určite je práve Donald Trrump "odborníkom... ...
Je niekde studia o tom kolko prispievaju k... ...
Pises riadne sprostosti- ako moze nejaky "... ...
Celá debata | RSS tejto debaty