Založ si blog

E9- Ten posledný hurikán bol, naozaj, dielom človeka?

 

Ovládnutie prírodného živlu-zbraň na zničenie každého–Ak sa priznáš, že ovládaš hurikán, zemetrasenie či otepľovanie, končíš–Otepľovanie ako cielená činnosť človeka?

 

Jedným z najväčších, zatiaľ nevyriešených problémov súčasnosti, je fenomén otepľovania našej planéty.  Otepľovanie jej ovzdušia, pôd a oceánov i morí.

Tento jav,  otepľovanie, je príčinou nárastu intenzity a frekvencie celého radu nepríjemných prírodných živlov: nebývalá intenzita topenia ľadovcov a následné dvíhanie hladiny morí a oceánov a postupné zaplavovanie obývaných i neobývaných území na celom svete, tornáda, hurikány, prudké a náhle búrky s následnými povodňami, dlhotrvajúce intenzívne dažde spôsobujúce záplavy, vlny horúčav, obdobia sucha spojené s neúrodou a následným nedostatkom potravín a hladom, obrovské lesné požiare a pod.

 

Aké sú príčiny otepľovania? Ktorá z nich má najväčší podiel na súčasnom otepľovaní? Dokážeme otepľovanie spomaliť či, dokonca, zastaviť?

 

Otázok spojených s otepľovaním je veľa. Oveľa viac než odpovedí na ne.

 

To, že otepľovanie prináša celý rad čoraz intenzívnejších prírodných pohrôm – hurikány, tornáda, topenie ľadovcov a následné stúpanie hladiny morí a oceánov s postupným zaplavovaním tak obývaných ako aj neobývaných nižšie položených oblastí, lesné požiare, prudké búrky s povodňami, dlhotrvajúce intenzívne dažde so záplavami, vlny horúčav a suchá a s tým spojená neúroda – tak to je nespochybniteľné a rastúci výskyt týchto nepríjemných javov je nevyvrátiteľným dôkazom otepľovania.

Avšak to, či za toto otepľovanie môže skutočne v hlavnej miere človek, teda ľudská činnosť, či ten, kto má na tom otepľovaní najväčší podiel, je naozaj človek svojou zvýšenou produkciou oxidu uhličitého, tak to až také isté, až také jednoznačné, už nie je.

 

 

Rôzne hypotézy o otepľovaní môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín. Do tej prvej  patria tie, ktoré hovoria, že otepľovanie je zapríčinené človekom, jeho činnosťou, teda, že je nejakým spôsobom s človekom spojené. Tá druhá skupina, zasa, zahŕňa hypotézy, ktoré vychádzajú z toho, že otepľovanie je spôsobené niečím iným, niečím, čo s človekom ani v najmenšom nesúvisí a čo nevieme s našimi terajšími možnosťami a terajšími technológiami presnejšie určiť, teda nevieme stanoviť, čo je tou skutočnou príčinou otepľovania.

 

Pozrime sa na tú prvú skupinu hypotéz presadzujúcich možnosť, že otepľovanie je zapríčinené ľudským pričinením, ľudskou činnosťou.

V súčasnosti sa masovo, tvrdošijne a za silnej pomoci médií propaguje hypotéza, že otepľovanie je z hlavnej miery spôsobené skleníkovými plynmi produkovanými ľudskými činnosťami, a z nich najviac oxidom uhličitým a metánom. Teda, že ak emisie týchto skleníkových plynov –  predovšetkým oxidu uhličitého produkovaného ľudskými aktivitami – znížime na určitú úroveň, tak potom je tu určitá pravdepodobnosť, že to otepľovanie začne spomaľovať či, dokonca, sa aj zastaví.

 

„Bohužiaľ, výsledok tohto zhora nám všetkým direktívne nanucovaného procesu znižovania emisií oxidu uhličitého, procesu odôvodneného len slabými dôkazmi, ak sa to, vôbec, dá nazvať dôkazmi, tak výsledok tohto procesu znižovania emisií oxidu ľudia neuvidia za pár rokov, či, dokonca, už za niekoľko mesiacov, ale prvé výsledky tohto intenzívneho a extrémne nákladného znižovania oxidu uhličitého uvidíme až za pár desiatok rokov. Minimálne až za šesť desiatok, teda minimálne až za šesťdesiat rokov.“ [2]

Ale o tomto fakte, teda o tom, že  výsledok znižovania emisií CO2 uvidíme až za minimálne šesťdesiat rokov, tak o tomto nie príliš príťažlivom fakte sa už akosi taktne mlčí, už nikto o tejto informácii nechce hovoriť.

 

Ale pozor! To nie je ešte všetko.

My, totiž, nemáme žiadnu garanciu toho, že za tých šesťdesiat rokov uvidíme ako začína otepľovanie spomaľovať, my máme len garantované, že za tých šesťdesiat rokov vynakladania nebotyčných nákladov na znižovanie emisií oxidu uhličitého, tak za tých šesťdesiat rokov uvidíme, či tento proces znižovania emisií oxidu uhličitého mal, aspoň, nejaký vplyv na spomalenie otepľovania, alebo to bolo absolútne zbytočné vyhodenie desiatok biliónov eur a výsledok spomalenia otepľovania bude zanedbateľný či absolútne nulový.

Teda, či to súčasné, direktívne uplatňované znižovanie oxidu uhličitého bude, vôbec, fungovať, či to nejak spomalí otepľovanie planéty, tak to uvidíme až za šesťdesiat rokov. Skôr určite nie. (viac – viď príspevok: E5- Človek – hlavná príčina otepľovania? To ako naozaj? [2])

 

No, a čo tie hypotézy, ktoré hovoria o tom, že otepľovanie je vyvolané aj niečím iným čo súvisí s človekom, nejakou inou činnosťou spojenou s človekom, niečím iným než je oxid uhličitý, resp. než sú skleníkové plyny produkované človekom?

 

 

 

Ľudstvo už od nepamäti túžilo po tom, aby sa dokázalo účinne brániť proti ničivým prírodným živlom. Proti silným víchricam, hurikánom či tornádam ničiacich rozsiahle územia, úrodu, obydlia, lesy a, bohužiaľ, ničiacich aj ľudské životy, proti dlhotrvajúcim dažďom prinášajúcim rozsiahle záplavy či proti búrkam s ničivými povodňami, proti zemetraseniam s množstvom obetí a katastrofálnymi škodami v podobe zničených ľudských príbytkov, cestných komunikácií či celých dedín a miest, proti rozsiahlym požiarom zachvacujúcich svojou ničivou silou lesy na rozsiahlych územiach či proti dlhotrvajúcemu suchu spôsobujúcemu neúrodu a následný hlad.

 

Materiálne škody spôsobené prírodnými živlami sú v mnohých prípadoch katastrofické, napr. škody dosiahnuté pri zemetrasení v Turecku prevýšia hodnotu 100 mld. dolárov:

„Rozvojový program OSN (UNDP) nedávno uviedol, že škody spôsobené zemetrasením v Turecku presiahnu 100 miliárd dolárov (približne 93 miliárd eur) a budú zodpovedať deviatim percentám tohtoročného tureckého HDP.“[3] 

 

 

Už oddávna snívali ľudia tom, že skrotia hroznú búrku či zastavia hurikán rozbíjajúci konvoj lodí plaviacich sa šírym oceánom, ale túžili aj po tom, takúto búrku či hurikán vyvolať a zničiť tak  loďstvo nepriateľa.

Tí, čo obliehali ťažko dobytnú pevnosť  či silnými hradbami chránené mestá, prosili bohov o spustenie silného zemetrasenia či obrovského požiaru, ktoré by tú pevnosť či to mesto zničili. A, naopak, tí v tej obliehanej pevnosti či meste, zasa, túžili po tom, aby obrovský víchor rozbil tábor obliehajúceho nepriateľa.

A požiar ničiaci veľké lesné plochy si, zasa, ľudia priali uhasiť spustením silného dažďa.

 

Už od nepamäti túžili ľudia po tom, aby mohli skrotiť prírodné živly prinášajúce im nesmierne škody a smrť.

Vedeli, že ak by to zvládli, teda ak by sa im podarilo prísť na spôsob, ako ten prichádzajúci živel oslabiť, či dokonca ho úplne zastaviť, tak by sa uchránili pred obrovskými škodami a stratou mnohých životov, ale, súčasne aj vedeli, že ovládnutím týchto živlov, poznajúc spôsob ich vyvolania, by získali zbraň s obrovskou ničivou silou.

Zbraň, ktorá by sa dala využiť proti nepriateľovi, na obranu pred ním či aj na jeho úplne zničenie.

 

A každá armáda na svete, prirodzene, túži po tom, aby takúto zbraň  hromadného ničenia nezamorujúcu životné prostredie – tak ako je to v prípade atómových zbraní – tak aby takúto „ekologicky čistú zbraň“ nesmiernej sily, ktorá by umožnila získať požadované územie bez toho, aby ho nejakým spôsobom zamorila, tak aby takúto zbraň mala k dispozícii.

 

Nájdenie spôsobu na oslabenie sily hurikánu, resp. tajfúnu či cyklónu, tornáda alebo obrovskej víchrice, na zastavenie dlhotrvajúcich intenzívnych dažďov, či spôsobu na ukončenie sucha spôsobeného vysokou teplotou alebo naopak zvýšenie nízkych teplôt hroziacich stratou úrody, alebo schopnosť vyvolania silného dažďa na uhasenie požiarov na veľkých plochách, by umožnilo zminimalizovať škody, ktoré tieto prírodné pohromy spôsobujú na rozsiahlych územiach.

A naopak, schopnosť ich vyvolania, schopnosť vyvolania prírodných živlov ako hurikánu, víchrice, zemetrasenia, tornáda, dlhodobého intenzívneho dažďa, silného oteplenia či náhleho ochladenia, by umožnila spôsobenie veľkých škôd nepriateľovi, zničenie jeho infraštruktúry, vojenských základní, budov a úrody na rozsiahlej časti jeho územia.

 

 

Každý, každá krajina, si, prirodzene, želá, aby mohla prírodným pohromám predchádzať, teda, aby ich mohla zastaviť ešte v ich zárodku, na samom počiatku ich vzniku, počas prvotnej fázy ich zrodu, kedy ešte nie sú také silné, aby sa tak predišlo obrovským škodám, ktoré so sebou prinášajú.

A keďže tieto živly každoročne spôsobujú ľuďom v rôznych častiach sveta obrovské škody na majetku a tiež aj na životoch, tak krajiny, ktoré bývajú častým cieľom týchto pohrôm, venujú značné finančné prostriedky na výskum týchto prírodných javov, na to, aby im čo najviac porozumeli, na nájdenie spôsobu, ktorým by mohli ich ničivú silu čo najviac oslabiť, prípadne ich zastaviť ešte na samom počiatku ich vzniku.

 

Venujú tie prostriedky za tým účelom, aby získali o týchto prírodných zabijákoch čo najviac informácií a tie následne pretavili do nájdenia účinného spôsobu ochrany proti ich ničivej sile.

Pretože čím viac informácií o nejakom probléme máme, čím viac tých informácií o ňom nazhromaždíme, tým väčšia pravdepodobnosť vyriešenia tohto problému, tým väčšia šanca, že nájdeme účinný spôsob na jeho riešenie.

 

A tak je to aj s riešením problému škôd spôsobených, práve, prírodnými živlami, s riešením problematiky ich vzniku a negatívnych dôsledkov, ktoré so sebou prinášajú.

Čím viac informácií o týchto prírodných javoch nazhromaždíme, čím viac informácií čo najhlbšie objasňujúcich mechanizmus ich vzniku nazbierame, tým väčšia pravdepodobnosť, že človek nájde účinné riešenie na ich zoslabenie či na úplne zabránenie ich vzniku.

 

 

 

Avšak, čím viac sa výskumom daného prírodného javu (hurikán, zemetrasenie, oteplenie, ochladenie, dlhotrvajúci dážď) priblížite k vyriešeniu problému jeho oslabenia či, dokonca, jeho zastavenia v počiatočnej fáze, čiže vo fáze jeho vzniku, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa približujete aj k vyriešeniu opačnej problematiky, a to je vyriešenie problému ovládnutia tohto javu v tom zmysle, že nielenže dokážete túto prírodnú pohromu oslabiť či aj zastaviť, ale ju dokážete aj vyvolať, či, dokonca, aj regulovať jej intenzitu, resp. ju dokážete vyvolať vo vami určenom mieste, na danom mieste zemského povrchu.

Čiže máte pod úplnou kontrolou tak mechanizmus jej vzniku, spôsob jej zosilnenia či zoslabenia, ako aj mechanizmus stanovenia miesta jej vzniku.

 

A tak ako má každá vec svoju dobrú aj zlú stránku, ako sa dá využiť k dobrému, ale aj tomu zlému účelu, tak aj vyriešenie problému predchádzania škodám spôsobených prírodnými živlami prinesie nielen možnosť ochrany proti ich ničivej sile,  ale zvládnutie technológie vzniku a ovládania, resp. riadenia, nejakého prírodného živlu, by prinieslo aj možnosť využitia jeho nesmiernej sily na vojenské účely.

 

Keďže problém obrovských škôd spôsobených prírodnými pohromami trápi mnoho krajín, tak je zrejmé, že vo viacerých z nich prebiehajú intenzívne výskumy, hlavne, tých prírodných pohrôm, ktoré danú krajinu trápia najviac, ktoré jej pravidelne spôsobujú vysoké škody na majetku, a ktoré sú aj príčinou množstva ľudských obetí.

Napr. problematika hurikánov je aktuálnou v Spojených štátoch a Strednej Amerike, tajfúnov v juhovýchodnej Ázii a cyklónov v Indii a Austrálii, teda v oblastiach, ktoré sú týmto prírodným živlom každoročne nepríjemne postihované.

Problematika zemetrasení sa, zasa, „teší“ pozornosti v krajinách, cez ktoré prebiehajú tektonické zlomy, teda v ktorých sa stretávajú tektonické platne tvoriace zemský plášť. Napr. na území Turecka, ktoré len prednedávnom bolo tragicky poznačené sériou silných zemetrasení, sa stretáva niekoľko takýchto platní, čo prispieva k zvýšenému riziku vzniku zemetrasení.

A problematika dlhotrvajúcich dažďov prinášajúcich zničujúce záplavy trápi zasa krajiny juhovýchodnej Ázie.

 

 

Nepopierateľným faktom, však, je, že, každý, každá krajina, si uvedomuje, že ten, komu sa  podarí vynájsť účinný spôsob ochrany pred zhubnými následkami nejakého prírodného živlu – pred ničivou silou hurikánu, silnej búrky či víchrice, zemetrasenia, tornáda, požiaru, dlhotrvajúceho dažďa či  veľkých horúčav alebo mrazov a i. – tak každý kto toto dokáže, kto vyrieši spôsob ochrany pred daným živlom, zrejme, s vysokou pravdepodobnosťou, získa aj informácie, ktoré by mohli viesť k nájdeniu spôsobu na vojenské využitie ničivej sily prírodného živlu, teda jeho využitia ako zbrane s veľmi ničivou silou, možno povedať čistej či „ekologickej“ zbrane hromadného ničenia.

 

A, práve, táto skutočnosť, teda obava z toho, že niekto druhý, nejaká iná krajina, pri výskumoch zaoberajúcich sa ochranou proti škodlivému pôsobeniu prírodného živlu, získa informácie, ktoré by jej umožnili využiť ničivú silu prírodného živlu na vojenské účely, núti mnohé krajiny –  v snahe nezaostať za druhými  – vydávať na výskum prírodných živlov, na výskum mechanizmu oslabenia ich ničivej sily, ich skrotenia, ovládnutia a využitia ich ničivej sily, značné finančné čiastky.

Aj preto, tým prvým v každom štáte, kto má o záujem ovládnutie sily prírodných živlov, teda o využitie ich ničivej sily, je, pochopiteľne, armáda.

 

Je to úplne prirodzené, pretože, nielenže si armáda uvedomuje, akou obrovskú ničivú silu prírodné živly predstavujú, ale si aj uvedomuje, akou hroznou zbraňou by sa človekom riadený živel mohol stať v rukách protivníka.

A, teda, vie, aké nebezpečenstvo hrozí, ak sa nejakej krajine podarí ničivú silu určitého prírodného živlu dostať pod svoju kontrolu, teda aké potenciálne nebezpečenstvo hrozí zo strany toho, kto by vedel silu prírodného živlu ovládať, teda by vedel riadiť jej intenzitu, resp. by ju vedel v stanovenom mieste aj vyvolať. Čiže, aj vie, aké potenciálne nebezpečenstvo hrozí tomu, kto takúto „zbraň“ nebude mať.

Pretože vždy to tak bolo, že tí čo majú lepšie zbrane, tí nielenže zaistia lepšiu bezpečnosť svojej krajine, ale tí v ozbrojených konfliktoch s veľkou pravdepodobnosťou aj vyhrajú. A, teda, je úplne pochopiteľné, že tie najväčšie mocnosti sveta sa v rámci svojich výskumov, hlavne tých vojenských, venujú značnú pozornosť tejto problematike, a vynakladajú nemalé prostriedky na skúmanie možnosti využitia ničivej sily prírodných živlov na vojenské účely.

 

 

Výskumy týkajúce sa tejto problematiky, teda možnosti využitia ničivých účinkov prírodných živlov pre potreby armády sú utajené omnoho, omnoho prísnejšie, než je tomu v prípade utajenia iného druhu výskumu či vývoja, ako napr. v prípade vývoja nových ešte rýchlejších procesorov pre počítače, družice, vojenské zariadenia či pre nové zbrane, resp. vývoja nových materiálov s lepšími parametrami alebo účinnejších liekov proti rôznym chorobám.

A je na to, pochopiteľne, aj veľmi dobrý dôvod.

Možno povedať, že zatiaľ čo vývoj nových rýchlejších procesorov, nových materiálov či liekov  je utajovaný z toho dôvodu, aby sa nové informácie a poznatky o tomto výskume získané za cenu vynaloženia obrovských nákladov nedostali ku konkurencii, ktorá by ich využitím ohrozila monopolné postavenie výrobcu nového výrobku a zmenšila mu tým jeho budúce zisky plynúce z predaja týchto výrobkov, tak ešte prísnejšie utajenie výskumov týkajúcich sa vývoja ochrany proti ničivej sile prírodných živlov vyplýva z inej skutočnosti.

 

Každá krajina, ktorá realizuje výskumy zaoberajúce sa problematikou ochrany proti ničivej sile rôznych prírodných živlov (hurikán, tornádo, tajfún, zemetrasenie, vysoké teploty či silné ochladenie, dlhotrvajúce dažde a pod.) všetky informácie a poznatky získané v priebehu tohto výskumu utajuje oveľa, oveľa prísnejšie než pri iných výskumoch.

 

Zatiaľ čo informácie týkajúce sa výskumu a vývoja napr. nových procesorov či materiálov alebo liekov sa na verejnosť dostanú prostredníctvom médií aspoň formou krátkej správy, ako napr.: „Spoločnosť tá a tá pracuje na vývoji nového procesora vyznačujúceho sa o 30 percent vyššou rýchlosťou od tých v súčasnosti najrýchlejších“, či: „Spoločnosť tá a tá pracuje nad vývojom nového lieku s veľmi nádejnými výsledkami týkajúcimi sa liečby Alzheimerovej choroby“, tak  nikde, v žiadnych médiách, a nikdy, sa neobjavujú správy typu: „Tá a tá výskumná firma  dosiahla sľubné výsledky pri skúšaní novej metódy umožňujúcej značne oslabiť silu hurikánu“.

Takéto správy, týkajúce sa oznámení o úspechoch v boji proti nejakému prírodnému živlu  sa nikde v médiách neobjavovali, neobjavujú a iste sa ani objavovať nikdy nebudú.

A prečo?

 

Totiž aj to najmenšie priznanie sa k vedeniu takýchto výskumov, teda výskumov venovaných prírodným pohromám, resp. poukázanie na nejaký pokrok pri týchto výskumoch, poukázanie na prípadný úspech pri oslabení ničivej sily konkrétneho prírodného živlu je svojím spôsobom Pyrrhovým víťazstvom, je niečím, čo sa dotyčnému, dotyčnej krajine, vráti ako obrovský bumerang prinášajúci nesmierne škody.

 

Ak totiž uvediete v médiách informáciu o tom, že výskumné centrum vašej krajiny je na dobrej ceste nájdenia spôsobu, pomocou ktorého bude možné oslabiť ničivú silu nejakého konkrétneho prírodného živlu, napr. oslabiť silu vznikajúceho, resp. už rozvinutého hurikánu, či informáciu o tom, že dokážete na určitom území oslabiť či dokonca zastaviť dlhotrvajúce dažde, alebo viete pomaly ovplyvňovať teplotu daného územia, že ju viete pomaly zvyšovať, resp. dokážete zmierniť kruté mrazy, teda, ak uvediete v médiách, že dokážete nejakým spôsobom ovládať silu určitých prírodných živlov, tak v značnej časti verejnosti sa toto vaše vyhlásenie spojí s úvahou, že ak dokážete napr. hurikán oslabiť či ho dokonca zastaviť už v jeho počiatočnej fáze, teda vo fáze vzniku, tak, potom sa nedá vylúčiť a je celkom možné, že ho dokážete aj vyvolať či aj zosilniť, resp., že ho, dokonca, dokážete vyvolať na danom mieste zemského povrchu.

 

A tu sa rodí ten problém. Ak by ste uviedli, že vedci vo vašej krajine prišli na spôsob ako ovládať silu hurikánu, resp. na spôsob ako úplne potlačiť jeho ničivú silu, tak potom, po tejto vašej informácii o tom, akí ste úspešní pri skrotení sily hurikánu, tak potom pri vzniku prvého ďaľšieho hurikánu v hocktorej oblasti sveta, ktorý by spôsobil škody, sa hnev mnohých ľudí, minimálne v postihnutej oblasti, obráti aj proti vám, ako proti tomu, kto vie hurikán plne či čiastočne skrotiť.

U mnohých ľudí vznikne, plne oprávnene, podozrenie, že, teda, ak viete, hurikán ovplyvniť tým spôsobom, že ho viete oslabiť, tak existuje aj možnosť a nedá sa poprieť, že ho budete vedieť aj vyvolať či zosilniť jeho účinok.

U mnohých ľudí, pochopiteľne, vznikne podozrenie, že, práve, vy, môžete byť ten, kto z určitých dôvodov tento hurikán v ich krajine spustil, kto je príčinou tých obrovských škôd a ľudských obetí, ktoré spôsobil.

 

Čiže verejné priznanie sa aj k čiastočnému úspechu pri snahách o ovládnutie sily nejakého prírodného živlu, či dokonca len priznanie sa k bádaniam prebiehajúcich v tomto smere, je dvojsečná zbraň.

Na jednej strane získate obdiv tých, ktorí sa o takýto cieľ tiež usilujú, teda, ktorí sa pokúšajú nájsť úspešný spôsob boja proti ničivej sile prírodných živlov, a zároveň majú z vás aj strach, pretože si uvedomujú akú silnú zbraň ste, možno, už získali, avšak, na druhej strane už sa nezbavíte podozrenia, či v tom poslednom hurikáne s tými obrovskými škodami a množstvom obetí ste nemali prsty, práve, vy, či ten posledný hurikán nebol vaším dielom, či ste ho nespustili, práve, vy.

 

A čím väčšie spustošenie ten posledný hurikán zanechal, čím väčšie škody napáchal, čím viac obetí priniesol, tým viac budete, vy ako ten, kto sa jeho výskumom intenzívne zaoberá, tak tým viac budete terčom podozrenia a nenávisti ľudí nielen z postihnutej oblasti.

Pretože aj keď ste ten hurikán nezapríčinili vy, už len fakt uverejnenia informácie o tom, že realizujete výskumy zaoberajúce sa hľadaním spôsobu na ovládnutie ničivej sily hurikánu, tak už len tento fakt spôsobí, že vás začnú mnohí upodozrievať, či, práve, vy, tak či ste ten spôsob na jeho ovládnutie už nenašli, či, práve, ten posledný hurikán nevznikol vaším pričinením.

Ľudia začnú pomaly pociťovať nevraživosť či aj nenávisť k vašej krajine, začnú neznášať turistov z vašej krajiny, či, dokonca, začnú bojkotovať kúpu výrobkov vyrobených vo vašej krajine, pomaly začnú odmietať všetko, čo je nejakým spôsobom spojené s vašou krajinou.

 

A, tak isto, vaša krajina sa pre mnohých tých, presvedčených o tom, že vy ste príčinou posledného hurikánu, tak vaša krajina sa pre nich stane nežiadúcou turistickou destináciou, nenávidenou krajinou, ktorú nebudú chcieť navštevovať, v ktorej nebudú chcieť rozvíjať svoje podnikateľské aktivity.

A, naopak, podnikatelia z vašej krajiny už nebudú tak v niektorých krajinách vítaní, ako boli predtým. A to iste nie je pre vás, pre vašu krajinu to, čo by ste chceli, čo by ste si želali.

Práve, naopak. To je pre vašu krajinu to najhoršie, čo vás môže postretnúť. Vzrastajúce podozrenie, že vy ste tou krajinou, ktorá je príčinou toho posledného prírodného živlu, toho hurikánu, ktorý spôsobil také obrovské škody, že to vy ste ho stvorili, tak to znamená pre vás postupnú izoláciu, čoraz väčšie ekonomické škody, čoraz väčšiu nenávisť zo strany občanov iných krajín, hlavne občanov tej, prírodným živlom postihnutej, či aj tých, ktoré takúto „zbraň“ nemajú.

 

 

Veľmi poučnou v tomto smere  je pre všetkých situácia  s vírusom Covid-19.

Oficiálne tvrdošijné bránenie sa všetkých tých, ktorí sú v podozrení, že pri zrode toho vírusu boli nejakým spôsobom zaangažovaní, že finančne podporovali jeho výskum, teda ich bránenie sa tvrdeniu, že sú viac či menej zodpovední za vzniknutie pandemickej situácie spôsobujúcej nielen obrovské ekonomické škody, ale zapríčiňujúcej aj množstvo obetí, pramení z ich obáv, aký obrovský ekonomický dopad by to malo na ich krajiny, akého odsúdenia sa im dostane od občanov vírusom zasiahnutých krajín, akú veľkú izoláciu to môže pre ich krajinu znamenať zo strany iných krajín, zo strany tých, ktoré na túto pandémiu doplatili nielen mnohými obeťami, ale aj značnými ekonomickými stratami.

 

Všetci veľmi dobre vieme, koľko nepríjemností si ľudia vytrpeli kvôli pandémii tohto vírusu.

Od neustáleho testovania sa na prítomnosť vírusu, kontrôl na cestách, nosenie rúšok a respirátorov v určených priestoroch, v dopravných prostriedkoch, zdravotných zariadeniach či aj v exteriéri až po mnoho ďaľších iných nepríjemností a komplikácií v živote každého človeka.

 

A teraz si predstavte, že by sa objavila na verejnosti informácia o tom, „zásluhou“ koho, ktorej krajiny, tento vírus vznikol, kto, ktorá krajina financovala tých, ktorí ho vyprodukovali. Ľudia by sa dozvedeli, kto je pôvodcom všetkých tých nepríjemností, ktoré museli nesmierne dlhú dobu znášať.

Iste by to neprispelo k nárastu obľúbenosti danej krajiny, práve, naopak.

 

A táto informácia by bola tým, čo by mohlo veľmi narušiť ekonomický život danej krajiny, čo by mohlo vyvolať celosvetové odsúdenie a pranierovanie tejto krajiny, čo by jej nesmierne poškodilo.

Obavy a predtuchy –  tých, ktorí sa bránia obvineniu o tom, že boli nejakým spôsobom zaangažovaní pri vzniku vírusu Covid-19 – z toho, k čomu by mohlo dôjsť, teda z nesmierne negatívneho dopadu informácií jasne a pravdivo poukazujúcich na tých, ktorí sú príčinou pandémie vírusu Covid-19, tak tieto ich obavy sú plne oprávnené.

 

 

 

Avšak, výsledky výskumu správania sa prírodných živlov, výsledky v podobe nájdenia spôsobu na oslabenie či úplneho potlačenia ich ničivej sily, resp. zosilnenia či vyvolania tejto ich ničivej sily, by sa dali využiť iným, ekonomike „veľmi prospešným“ spôsobom.

Veľmi prospešným pre krajinu, ktorej sa podarilo tú technológiu na ovládnutie ničivej sily určitého prírodného živlu vyvinúť, ktorej sa podarilo ten prírodný živel skrotiť.

Spôsobom, ktorý by ekonomike tejto krajiny pomohol na úkor ekonomiky iných krajín, na úkor občanov iných krajín.

 

Povedzme, že by sa vedcom vašej krajiny podarilo vyvinúť technológiu pomocou ktorej by sa dal vyvolať hurikán o určitej sile na určitom mieste mieste planéty.

Čiže, ak by sa ho podarilo vyvolať v takej oblasti, v ktorej sa hurikány bežne vyskytujú, potom by nebolo nič podozrivé na tom, že ten hurikán vznikol, nikto by nepomyslel o tom, že ten hurikán bol vyvolaný umele, človekom, že bol vyvolaný vami, vašimi rukami.

 

A čo by ste tým, čo by tým vaša krajina – teda tá, ktorá úspešne zvládla technológiu vyvolania a riadenia intenzity hurikánu  v danom mieste planéty – tak čo by tým vyvolaním hurikánu dosiahla?

 

Ak by ste vyvolali hurikán v nejakej oblasti obývanej človekom, v oblasti, v ktorej sa hurikány pravidelne vyskytujú, tak by tento hurikán iste po sebe zanechal značné škody. Škody tým väčšie, čím väčšia by bola sila hurikánu. A tieto škody bude potrebné odstrániť, bude potrebné čo najviac sa priblížiť k stavu, ktorý bol v danej oblasti pred hurikánom.

No, a práve vy sa môžete stať tým, kto ponúkne postihnutej krajine pomoc pri náprave škôd, kto jej dodá potrebné osoby či veci:  lekárov, záchranárov, potraviny, lieky, stany, deky, elektrocentrály, stavebné materiály, skrátka, kto jej dodá všetko to, čo bude postihnutá krajina na obnovu potrebovať.

Prirodzene, veľká časť tejto pomoci, ak nie celá, bude, poskytnutá tou formou, že ju bude treba zaplatiť. Zaplatiť tou krajinou, ktorá tú pomoc prijme. Zaplatiť tomu, tej krajine, ktorá tú pomoc poskytne.

 

Čiže tí, tie subjekty, ktoré budú túto pomoc poskytovať, ktoré budú dodávať potrebné materiály, potrebné veci, ktoré budú dodávať stavebný materiál na postavenie nových obydlí, ktoré budú dodávať množstvo iných potrebných vecí do postihnutej oblasti, tak tí na tom zarobia.

A keď tú pomoc poskytnete práve vy, vy, ktorý ste ten hurikán zámerne spôsobili či vyvolali, keď ju budete môcť ponúknuť za najvýhodnejších podmienok pre postihnutého, teda ju budete vedieť poskytnúť nielen za najvýhodnejšie ceny, ale aj veľmi rýchle, tak vaša krajina na tom nesmierne zarobí.

Bude to niečo na spôsob majiteľa pneuservisu, ktorý po nociach chodí ulicami a prepichuje pneumatiky automobilov. Čím viac ich prepichne, tým väčšia šanca, že bude mať na druhý deň viac zákazníkov, tým väčšia pravdepodobnosť, že viac zarobí.

 

Vy, vaša krajina, využijete vynález či technológiu spôsobu na ovládnutie sily hurikánu na to, aby ste ním spôsobili škody niekomu inému, nejakej inej krajine a následne jej ponúkli výhodnú pomoc na odstránenie škôd hurikánom spôsobených.

Spôsobíte niekomu inému škodu, aby ste mu potom za patričnú odmenu pomohli tieto škody odstrániť.

A vaša krajina na tom veľmi dobre zarobí.

 

 

 

Je to ten istý spôsob na pomoc svojej ekonomike, na prípadné rozbehnutie jej nevyužitých výrobných kapacít, ako keby vaša krajina  pomohla vhodným spôsobom vyprovokovať ozbrojený konflikt na nejakom území vo svete, čo najdlhšie ho udržovala, napr. tým, že zásobujete jednu alebo aj obe strany konfliktu zbraňami, a snažíte sa, aby ten konflikt čo najviac trval, aby ani jedna zo strán náhle nevyhrala.

Pretože čím dlhšie bude ten konflikt trvať, tým viac na tom zarobia zbrojárske firmy vašej krajiny, ktoré tie zbrane dodávajú, tým väčšie zisky z predaja zbraní dosiahnú, a tým väčšie dane z týchto ziskov odvedú do štátneho rozpočtu vašej krajiny.

Zarobia zbrojárske firmy vašej krajiny, obohatí sa váš štátny rozpočet, teda, zarobí aj vaša krajina.

 

Čím dlhšie bude ten ozbrojený konflikt trvať, čím bude intenzívnejší, čím väčšia časť krajiny, na území ktorej konflikt prebieha, sa zničí, zdevastuje –  obytných domov, budov škôl, nemocníc, úradov, podnikov a závodov, letísk, ciest a železníc, elektrických sietí a i. – čím viac sa toho poškodí, tým väčšie ekonomické škody danej krajine vzniknú.

A tieto škody, budete vy, bude vaša krajina, zasa, po skončení konfliktu pomáhať odstraňovať. Budete dodávať potrebný materiál, budete dodávať všetko, čo poškodená krajina potrebuje, pričom, prirodzene, si túto pomoc necháte zaplatiť. Zarobíte tak dvakrát. Raz na dodávaných zbraniach, ktoré zabezpečia vznik čo najväčších ekonomických škôd a ten druhý raz zarobíte, práve, na odstraňovaní týchto škôd.

Svojej ekonomike veľmi pomôžete. A ten, kto je zdevastovaný, kto najviac utrpel, kto je najviac poškodený, tak ten vám to bude musieť zaplatiť.

 

 

Schopnosť vyvolania určitej prírodnej pohromy na konkrétnom mieste planéty, a následnej pomoci pri odstraňovaní vzniknutých škôd, vám z pohľadu verejnosti, pomôže zarobiť peniaze oveľa čistejším a morálnejším spôsobom, v porovnaní s prípadom, ak tie peniaze zarábate predajom zbraní bojujúcim stranám.

V prípade dodávania zbraní jednej či obom stranám konfliktu, ste pre ľudí tým, kto svojím konaním, teda dodávaním ďaľších a ďaľších zbraní, konflikt predlžuje, kto zarába peniaze krvavým spôsobom, skrátka, ste tým zlým, koho zbrane zabíjajú … deti, ženy, ľudí.

Vášmu imidžu u verejnosti to, rozhodne, neprispeje.

 

Avšak, v prípade, že vyvolaním prírodnej pohromy spôsobíte obrovské škody a obete na životoch, a, samozrejme, nikto nevie, že tá „prírodná“ pohroma je vaším dielom, tak na vašu následnú pomoc postihnutej krajine budú všetci, hlavne tí z postihnutej krajiny, hľadieť vďačným okom, ako na niečo správne, niečo dobré, niečo, čím v očiach ľudí stúpnete.

Pretože ste tým, ktorý pomáha zmierniť utrpenie ľudí spôsobené prírodným živlom, ste tým, kto im pomáha odstraňovať následky nešťastia.

 

A čím viac tých „prírodných“ pohrôm rôzneho charakteru vo svete „vyrobíte“, tým viac bude aj tých postihnutých, ktorým bude treba pomôcť, tým viac bude aj škôd, ktoré bude treba odstraňovať.

Tým viac môžete postihnutým krajinám svojou nezištnou a obrovskou pomocou pomáhať, tým viac svojím „charitatívnym“ prístupom k nešťastiu druhých vaša krajina zarobí na utrpení iných.

Výrobné kapacity vašej krajiny, ktoré boli nedostatočne využité, sa rozbehnú naplno, dostanú novú príležitosť, počet nezamestnaných klesne, ochotne budete prijímať pracovnú silu zo zahraničia. Vaša ekonomika bude zažívať rozkvet. Zdrojom jej sily, príčinou jej rastu, bude nešťastie druhých. Ak ste predtým zarábali na predaji zbraní, na predaji, za ktorý vás mnohí odsudzovali, pretože bol svojím spôsobom nemorálny, bol príčinou smrti mnohých ľudí, tak teraz získate povesť toho, kto svojou rozsiahlou pomocou zachraňuje životy a odstraňuje škody.

 

Budete pomáhať všetkým, všetkým tým krajinám, ktorých územie nejaká „prírodná“ pohroma postihne, tak tým bohatým, ako aj tým menej bohatším, či aj tým úplne najchudobnejším. Tie bohatšie za vašu pomoc zaplatia, a, v prípade tých chudobnejších, si ich zaviažete rozličnými zmluvami, ktorými ich dostanete do väčšej podriadenosti, do väčšej závislosti. Napr. ako protihodnotu za vašu pomoc prispôsobia určité zákony svojej krajiny vašim požiadavkám, či splnia iné vaše požiadavky, napr. dovolia vám vybudovať vojenské stanovisko na svojom území.

Toto je oveľa lepší, z pohľadu verejnosti oveľa „humánnejší“ a prijateľnejší spôsob na ovládnutie iných, na postupné rozširovanie svojej moci na planéte, než jej získanie nad inými ozbrojenou cestou.

Nikto nebude o vás hovoriť, že si pomaly podmaňujete celý svet, všetci budú o vás hovoriť, že ste ten, ktorý pomáha celému svetu.

 

 

 

 

 

A k tým prírodným živlom, ktoré dokážu narobiť obrovské škody, ako napr. hurikány, tornáda, tajfúny, dlhotrvajúce dažde a následné záplavy, silné búrky s povodňami či zemetrasenia a pod., patrí aj sucho ako následok nadpriemerných teplôt alebo ako dôsledok nedostatočných zrážok.

 

Ľudia už od dávna túžili po tom, aby vedeli sucho nielen ukončiť zmiernením dlhotrvajúcich horúčav a príchodom dažďov, ale aby ho vedeli rastom teploty aj vyvolať, napr. za účelom poškodenia  územia svojho nepriateľa, vyvolať sucho, ktoré by prinieslo protivníkovej krajine nedostatok vody, vlahy, neúrodu a následný hlad.

Sucho možno vyvolať zvýšením teploty ovzdušia. Čím bude teplota vzduchu na danom území vyššia, tým vyššie bude vyparovanie pôd, tým skôr a tým väčšie sucho nastane.

A čím je to sucho väčšie, čím dlhšie trvá, tým väčšie problémy pre ľudí – rýchle vysúšanie pôd, zoslabnutie prietoku riek slúžiacich ako zdroje pitnej vody či na poľnohospodárske a priemyselné účely, vysychanie jazier, rybníkov, vodných nádrží a priehrad s výrobou elektrickej energie, spomalenie rastu rastlinstva, teda aj spomalenie rastu úrody či dokonca jej zničenie – ktorí postihnutú oblasť obývajú, tým viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu postihnutej krajiny na riešenie problémov vyvolaných suchom.

 

Voda je absolútny základ prežitia, slúži na pitie, na umývanie, varenie, pranie, zavlažovanie, na výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach,  je nevyhnutná v priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe, jej nedostatok spôsobí existenčné problémy v každej oblasti ekonomiky, existenčné problémy každému človekovi, ktorý v oblasti postihnutej suchom býva.

A tým čo priamo podporuje vznik sucha, čo podporuje zvýšené vyparovanie pôd, a teda aj ich vyschýnanie, čo je príčinou vzniku obrovských škôd každej ekonomiky, tak k takejto prírodnej pohrome patrí aj zvyšovanie teploty ovzdušia, teda otepľovanie určitého územia, určitej oblasti.

 

 

Ak by niekto, nejaká krajina, zvládla túto problematiku, teda, ak by dokázala zvládnuť  proces riadeného otepľovania na určitom území, teda by dokázala proces otepľovania vyvolať, resp. ho aj regulovať, tak by mala v rukách obrovskú zbraň, ktorú by mohla použiť na spôsobenie škôd svojmu nepriateľovi, zbraň, ktorá by jej dovolila územie nepriateľa ničiť.

Ničiť  práve tým spôsobom, že to postupné otepľovanie určitého územia, to postupné stúpanie teploty na danom území, prinesie zvýšený výpar, teda následne prinesie aj väčšie sucho, a so suchom všetky spojené problémy.

Znižovanie výdatnosti vodných zdrojov, zvýšené vyparovanie a následný pokles hladiny jazier, rybníkov, vodných nádrží či priehrad určených k výrobe elektrickej energie, nedostatok vody potrebnej v každej oblasti života, zmenšovanie prietoku vodných tokov, vyschýnanie pôdy, pokles či strata  úrody, zvýšený výskyt lesných požiarov, zvýšené nároky na zavlažovanie poľnohospodárskych plôch atď.

 

Ak by niekto zvládol proces otepľovania obrovského územia, tak by mal zbraň, ktorá by mu umožnila v priebehu pár desiatok rokov zničiť aj toho najmocnejšieho nepriateľa. Sucho zasahujúce určitú oblasť danej krajiny by začalo spôsobovať čoraz väčšie ekonomické problémy.

Nedostatok vody by ju prinútil vodu dopravovať – potrubím či kanálmi – zo vzdialených území či ju zabezpečovať iným spôsobom, čo by však nesmierne  zaťažilo štátny rozpočet nákladmi na vybudovanie a prevádzku týchto zariadení ako aj na prípadnú kúpu potrebnej vody zo zahraničia.

 

Zvýšenie teploty ovzdušia by znamenalo aj zhoršenie atmosferických podmienok pre život ľudí. A tí, aj z tohto dôvodu, by postihnuté územie postupne opúšťali.

A z danej, niekedy prosperujúcej a životom pulzujúcej oblasti by sa stávala čoraz viac vyľudňovaná a neobývaná nehostinná krajina so spustnutými dedinami a mestami, s rozpadajúcimi sa budovami, cestami a ďaľšou infraštruktúrou. Dané územie by smerovalo k ekonomickému úpadku, kolapsu či, dokonca, k úplnemu zániku.

 

 

 

A, čo je veľmi dôležité, otepľovanie nemá za následok len vzrast intenzity a frekvencie rôznych prírodných pohrôm, ale, v prípade otepľovania určitých oblastí našej planéty, dochádza aj k ďaľšiemu, druhotnému poškodzovaniu týchto oblastí následkom roztápania sa tzv. permafrostu.

 

Permafrost je dlhodobo zamrznutá pôda, resp. zmes pôdy a ľadu, v ktorej ľad zaberá až 90 percent celkovej hmotnosti permafrostu. Permafrost zaberá približne 11 percent zemského povrchu  a 25 percent povrchu severnej pologule (Aljaška, sever Kanady, Sibír, Škandinávia). Jeho hrúbka siaha až do niekoľko sto metrov, pričom najväčšiu hrúbku – až 1500 m – dosahuje na Sibíri.

V tejto večne zamrznutej pôde, teda v permafroste, je „zamrznutých“ veľké množstvo mikroorganizmov.

Zvýšením teploty permafrostu a jeho topením sa tieto mikroorganizmy prebudia a svojou činnosťou, čiže rozkladom organického materiálu uloženého v permafroste (zvyšky zmrznutých rastlín a živočíchov), produkujú  tak oxid uhličitý ako aj metán, teda skleníkové plyny, ktoré unikajú do atmosféry a prispievajú k otepľovaniu planéty.

 

Čiže, vlastne, otepľovanie našej planéty neprináša len zvýšenie intenzity a frekvencie rôznych prírodných pohrôm (hurikány, dlhotrvajúce dažde s následnými záplavami, silné búrky s povodňami, sucho zapríčiňujúce neúrodu a hlad, roztápanie ľadovcov a stúpanie hladiny morí a oceánov), ale postupné zvyšovanie teploty ovzdušia a následné zvýšenie teploty pôdy v tých miestach našej planéty, ktoré sú pokryté trvale zmrznutou pôdou, tzv. permafrostom, spôsobuje jeho rozmŕzanie.

Rozmrazené mikroorganizmy nachádzajúce sa v permafroste rozkladajú v ňom uložené rastlinné a živočíšne zvyšky a týmto rozkladom vzniká metán a oxid uhličitý, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia a následne spôsobujú dodatočné otepľovanie.

Ľad viazaný v permafroste sa oteplením topí a spôsobuje, že stuhnutá a zmrznutá pôda viazaná v permafroste  sa mení na blato či bahno. Teda to, čo bolo predtým tisíce rokov stabilné, pevné, zmrznuté, tak to sa začína prudko meniť na mäkký nestabilný materiál, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.

 

Takýmto spôsobom dochádza k zániku permafrostu, k zániku na kameň zmrznutej a stabilnej pôdy a jej premene na niečo nestabilné, na niečo už nie tak pevné a tvrdé či zmrznuté na kameň, ale k premene na mäkkú tvárnu masu, na bahno či pôdu zaliatu vodou.

Budovy, cesty a železnice, letiská, ropovody a plynovody, vodovody, celá infraštruktúra postavená na trvale zamrznutej pôde, na permafroste, sa, vlastne, premenou dosiaľ trvale zamrznutej, teda pevnej pôdy, deformujú a ničia. Ich základy sa v mäkkej rozmrznutej mase pôdy hýbu a posunujú či aj deformujú a spôsobujú poškodenie celej stavby.

Dochádza k silnej devastácii veľkých obývaných území, miest a dedín postavených na niekedy trvale zmrznutom permafroste, dochádza k vzniku obrovských škôd na majetku osôb a štátu.

 

Jednou z krajín najviac postihnutých topením permafrostu je Rusko, ktorého až 65 percent pevniny je pokryté permafrostom:

„V ruskej Arktíde neexistuje jediná obec, kde by ste nenašli zničenú alebo poškodenú budovu,“ tvrdí vedec z Moskovskej štátnej univerzity Alexej Maslakov. Domy sa oddeľujú od prepadajúcej sa zeme, cesty potrebujú stále viac opráv a potrubie je tiež v ohrození. Rusko sa otepľuje 2,8-krát rýchlejšie než je globálny priemer. A spolu s tým, ako sa topí dlho zamrznutá sibírska tundra, sa uvoľňujú skleníkové plyny. Tie by mohli zmariť celosvetové úsilie o obmedzenie emisií spôsobujúcich otepľovanie klímy. Permafrost pokrýva 65 percent ruskej pevniny, pričom náklady na vysporiadanie sa s dôsledkami otepľovania rastú už teraz.“ [4]

 

Otepľovanie ovzdušia, teda, prináša veľmi nepriaznivé dôsledky pre územia pokryté  permafrostom.

V dôsledku otepľovania na tomto území dochádza nielen k častejšiemu výskytu mnohých prírodných pohrôm, ale vplyvom otepľovania dochádza aj k rozmŕzaniu doteraz večne zmrznutej pôdy s už, vyššie v texte, uvedenými negatívnymi dopadmi.

 

 

 

Geoinžinierstvo je metódou na ovplyvnenie mnohých prírodných procesov v prospech človeka, metódou, ktorá má pomôcť človeku zabrániť vzniku škôd spôsobených prírodnými pohromami, ktorá má pomôcť človeku využiť ich ničivú silu v svoj prospech.

Bohužiaľ, túto metódu je možné zneužiť nielen ako nástroj pomoci ľudstvu, ale aj ako prostriedok na využitie ničivej sily prírodného živlu ako zbrane s veľkou ničivou silou.

 

A podobne, ako sa dá na dobré a, bohužiaľ, aj na zlé účely, využiť geoinžinierstvo, ešte oveľa väčší význam pre človeka bude mať  poznanie a ovládnutie ďaľšieho prírodného fenoménu –  biopoľa. (viď kapitolu „D24.10A.9 – Potreba zmeny systému financovania výchovy a vzdelávania mladých ľudí“ zo súboru „Odvďačme sa rodičom“ (str. 770) stiahnuteľného zo stránky:  www.ivl.sk  [5])

 

 

To, že sa nepíše o výskumoch zaoberajúcich sa bádaniami v tejto oblasti, v oblasti výskumu ničivej sily prírodných živlov, resp. že sa nezverejňujú informácie o pozitívnych výsledkoch konkrétnych subjektov dosiahnutých pri týchto výskumoch, o pozitívnych výsledkoch dosiahnutých pri týchto bádaniach, tak to, vôbec, nie je dôkazom toho, že výskum v tejto oblasti stagnuje, či dokonca neexistuje

To je skôr dôkazom toho, že výskum v tejto oblasti prebieha v hlbokej utajenosti a výsledky týchto výskumov sú prísne utajené, práve, z obáv následkov, ktoré by ich uverejnenie mohlo daným krajinám priniesť.

Z následkov už vyššie v texte spomenutých.

 

Pravdepodobnosť toho, že pri prísne utajených výskumoch problematiky prírodných živlov – hurikán, tornádo, dlhotrvajúce dažde, oteplenie, zemetrasenie a i. – zameraných na bližšie spoznanie a ovládnutie ich ničivej sily, sa dosiahli určité úspechy, že sa dosiahlo oveľa viac než je verejnosti prezentované, tak pravdepodobnosť toho je oveľa väčšia než pravdepodobnosť toho, že sa nedosiahlo nič.

Otázkou nie je, či sa niečo dosiahlo, nejaké pozitívne výsledky, otázkou skôr je, do akej fázy sa tieto výskumy a experimenty dostali, do akej miery sa podarilo ničivú silu konkrétnych prírodných živlov ovládnuť.

 

A tak isto, ako až budúcnosť ukáže, do akej miery sa podarilo ľuďom ovládnuť ničivú silu prírodných živlov,  práve tak isto aj to, či je otepľovanie zapríčinené nejakými mimoľudskými vplyvmi – teda niečím čo človek nemôže, zatiaľ, vôbec ovplyvniť – alebo či je otepľovanie spojené s človekom, či je to dôsledok jeho zámernej alebo nechcenej činnosti, tak to nám ukáže až budúcnosť.

 

 

Pri vypracovaní tohto príspevku boli použité aj zdroje: [1], [2], [6].

 

[1]  https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/06/16/e2-ako-je-to-vlastne-s-tym-oteplovanim/

[2]  https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/07/28/e5-clovek-ako-hlavna-pricina-oteplovania-to-naozaj/

[3] https://www.trend.sk/spravy/eu-dalsie-krajiny-prislubili-sedem-miliard-eur-obnovu-turecka-syrie?itm_brand=trend&itm_template=article&itm_modul=article_hp_list&itm_position=1

[4] https://www.topky.sk/cl/13/2204091/VIDEO-Rusku-hrozi-katastrofa–Topi-sa-permafrost–pozrite-sa–co-to-robi-s-domami-obyvatelov

[5] https://www.ivl.sk

[6] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/06/23/e3-oxid-uhlicity-zlikvidujeme-mozno-seba-isto/

 

 

E10- Tým skutočným nepriateľom je oxid uhličitý? Naozaj?

03.12.2023

Sú štúdie, ktoré dokazujú, že za posledných 30-35 rokov naša planéta ozelenela približne o 5%, čiže my podporujeme zeleň tým, že do atmosféry dodávame CO2.[5] Jedným z najväčších problémov súčasného sveta je otepľovanie našej planéty. Zmena teploty jej ovzdušia spôsobuje zvyšovanie intenzity a frekvencie celého radu prírodných pohrôm: [...]

E8. 3- Zníženie emisií CO2 efektívnejšie a lacnejšie? Išlo by to. Časť 3.

19.11.2022

I. Prečo v súčasnosti ľudia nešetria? Prečo im na tom tak málo záleží, ak vôbec? Prečo im až tak nezáleží na šetrení energií či na šetrení surovín, teda prečo im nezáleží na menšej spotrebe? Veď tak pri výrobe elektrickej či aj tepelnej energie, ktoré spotrebuvávame nielen na svietenie či vykurovanie, ale aj pri výrobe množstva výrobkov, či pri [...]

E8. 2- Zníženie emisií CO2 efektívnejšie a lacnejšie? Išlo by to. Časť 2.

24.09.2022

Existuje oveľa lepší spôsob na pomoc klíme, na pomoc našej planéte, než to súčasné ničnegarantujúce znižovanie emisií oxidu uhličitého. Spôsob, ktorý by pomohol nielen tomu samotnému znižovaniu emisií CO2, ale ktorý by súčasne oveľa viac pomohol šetriť, doslova, všetko, suroviny všetkého druhu, energie, ktorý by pomohol nášmu životnému prostrediu, našej [...]

Dušan Nepšinský, starosta, Pohronská Polhora

Fantáziu hutníckych majstrov nájdete na náhrobníkoch. Unikátny cintorín na Horehroní ich má dodnes viac ako stovku

20.06.2024 08:00

Vďaka viac ako stovke liatinových krížov je starý cintorín v Pohronskej Polhore národnou kultúrnou pamiatkou. Navštívili sme ho a presvedčili sa na vlastné oči, že určite stojí za pozornosť.

Kim Čong-un / Vladimir Putin /

Rusko a KĽDR si v prípade útoku na jednu z nich poskytnú vojenskú pomoc

20.06.2024 07:26

Dohoda by mohla predstavovať najsilnejšie spojenie medzi Moskvou a Pchjongjangom od konca studenej vojny.

Irán

Kanada zaradila iránske Revolučné gardy na zoznam teroristov

20.06.2024 07:14

Kanaďanov v Iráne vyzvala, aby túto krajinu opustili.

Ivan Vlček

Za necelých sto, za niekoľko posledných desiatok rokov, sme zničili to, čo príroda vytvárala desiatky, ba dokonca stovky miliónov rokov. Oslepení vidinou mámivých ziskov sme nevideli skazu spôsobenú našou chamtivosťou, nepočuli sme zúfalý krik našej zráňanej planéty. Nič sme nevideli, nič sme nepočuli. A karma, ten víťaz odveký, sa čoraz hlasnejšie smiala.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 12
Celková čítanosť: 23030x
Priemerná čítanosť článkov: 1919x

Autor blogu

Kategórie