Sú štúdie, ktoré dokazujú, že za posledných 30-35 rokov naša planéta ozelenela približne o 5%, čiže my podporujeme zeleň tým, že do atmosféry dodávame CO2.[5]
Jedným z najväčších problémov súčasného sveta je otepľovanie našej planéty.
Zmena teploty jej ovzdušia spôsobuje zvyšovanie intenzity a frekvencie celého radu prírodných pohrôm: hurikánov, tornád, prudkých búrok s povodňami a dlhotrvajúcich intenzívnych dažďov s rozsiahlymi záplavami, vĺn horúčav a sucha spôsobujúcich neúrodu, topenia ľadovcov s následným dvíhaním hladiny oceánov a morí a zaplavovaním rozsiahlych obývaných a neobývaných území, obrovských lesných požiarov a i.
Dôsledkom týchto nepríjemných prírodných javov sú čoraz väčšie tak materiálne ako aj ľudské straty. To, že tieto prírodné pohromy sú zapríčinené otepľovaním, tak to je nespochybniteľné a zvyšovanie ich intenzity ako aj frekvencie je nevyvrátiteľným dôkazom otepľovania.
Jedni hovoria, že za zhoršenie klímy, za jej otepľovanie, môže v hlavnej miere človek, druhí pochybujú, spochybňujú dôkazy, vyťahujú protidôkazy. A podiel človeka na otepľovaní nepovažujú až za taký podstatný. Kto z nich má pravdu?
Ťažko povedať, argumenty jednej strany sú zhadzované protiargumentami tej druhej, a naopak. Každý máme svoj rozum, každý si môže vytvoriť svoj názor, svoju relatívnu pravdu.
Máme možnosť sledovať rôzne zdroje informácií, možnosť získať množstvo informácií o znečisťovaní ovzdušia, o vplyve znečisťovania na otepľovanie, o meniacich sa cykloch ľadových a medziľadových dôb, o … o všetkom čo s klímou súvisí.
Čím viac sa toho človek dozvie, tým komplexnejší úsudok si vytvára. Čím viac informácií budú ľudia mať, tým viac sa zvyšuje pravdepodobnosť nájdenia správnej odpovede. Čím viac ľudí sa bude týmto problémom zaoberať, tým väčšia šanca na jeho úspešné vyriešenie.
Mnoho ľudí nie je v tejto otázke vyhranených, nie je naisto presvedčených o pravde niektorej zo strán. Kto ju, teda, má?
Tí, čo tvrdia, že za otepľovanie môže v prevažnej miere znečisťovanie ovzdušia spôsobené človekom, teda znečisťovanie spôsobené produkciou skleníkových plynov vzniknutých ľudskou činnosťou, tí, čo sú presvedčení, že otepľovanie je z väčšej časti len prirodzeným cyklickým prejavom zmeny klímy poznačujúcim jej históriu, či tí, ktorí tvrdia, že otepľovanie nie je jednoznačne len dôsledkom znečisťovania ovzdušia človekom, ale že môže byť za tým ešte aj niečo iné?
Jedni zanietene predkladajú dôkazy o svojej pravde, druhí ešte zanietenejšie oponujú protidôkazmi podporujúcimi zasa ich názor, ich pohľad na túto problematiku. Komu veriť?
Čo, vlastne, stojí za otepľovaním? Ide o to, nájsť tú pravú, tú správnu príčinu otepľovania, pretože bez nej, bez tejto skutočnej príčiny, nemôžeme voči otepľovaniu, voči tej príčine otepľovania bojovať.
A najhoršie sa bojuje proti nepriateľovi, ktorého nepoznáme, ktorý spôsobí škody, ale neviete, kto ním je, nepoznáte toho, kto je príčinou tých škôd, kto ich spôsobil.
A nestačí si len myslieť a hlásať, že ten a ten, resp. to a to, je vaším nepriateľom, že ten či to je príčinou vášho nešťastia, musíte mať o tom aj dôkazy, musíte mať jednoznačné dôkazy o tom, že tie škody vám naozaj spôsobil on, resp. to, a nie niekto či niečo iné.
Veď bojovať musíte s tým, kto vám tie škody, naozaj, spôsobil, a nie s tým, o ktorom si to len myslíte – lebo vám to niekto tak nahovoril – pretože sa môže stať, že váš boj bude vedený falošným smerom a takýto boj stráca svoj zmysel, je neúčinný.
A tak je to aj s tými prírodnými pohromami, ktorých intenzita a frekvencia neustále stúpa. To, že spôsobujú škody to je nepochybné, môžeme to priamo zachytiť našimi zmyslami, hlavne prostredníctvom zraku.
Vidíme strhnuté mosty a prerušené cesty či zaplavené polia spôsobené povodňami a dlhotrvajúcimi záplavami ako následok silných búrok či dlhotrvajúcich dažďov, vidíme zničené strechy, poškodené budovy a vyvrátené stromy v lesoch ako následok silných vetrov, tornád či hurikánov, vidíme aj stúpanie hladiny oceánov a morí vplyvom roztápania ľadovcov, či neúrodu spôsobenú suchom.
Čiže, tie škody sú, sú reálne, existujú. A vieme aj priamo určiť, kto je príčinou tých škôd: silný vietor, dlhotrvajúci dážď, prudká búrka, hurikán, tornádo, topiaci sa ľadovec, horúčava spôsobujúca sucho s následnou neúrodou či požiar a i.
Čiže vieme, že ten a ten prírodný jav, či skôr prírodný živel, spôsobil tú či tú konkrétnu škodu, vieme, že je jej príčinou.
Vieme tiež, že intenzita tých prírodných pohrôm – tak o nej tiež vieme, že závisí od oteplenia, od jeho veľkosti. Napr. so vzrastom oteplenia dochádza k väčšiemu topeniu ľadovcov, a, teda, sa dvíha hladina vody v moriach a oceánoch a zaplavuje rozsiahle obývané i neobývané územia na okraji ostrovov a kontinentov.
Sucho, tak to tiež vzniká tým spôsobom, že čím je vzduch teplejší, tak tým viac vzrastá jeho schopnosť viazať vodné pary, čiže tým viac „vyťahuje“ vodu z pôdy, z vodných povrchov (rieky, jazerá, moria), z povrchov tiel živočíchov a rastlín, teda tým viac vzrastá výpar a teda aj vysušovanie.
A vznik hurikánu je zasa podmienený dosiahnutím určitej minimálnej teploty vôd mora či oceánu do určitej hĺbky (T = 26,5 C a hĺbka vyhriatia najmenej 70 m).
Teda, čím viac sa oceány a moria oteplia nad hodnotu teploty, ktorú mali ešte napr. pred 200 rokmi – môžeme to brať ako niekdajší dlhodobý normál – tým skôr nadobúdajú schopnosť dosiahnuť tú teplotu, ktorá je potrebná na vznik hurikánu, tým dlhšie je aj obdobie v roku, počas ktorého môže hurikán vzniknúť, teda narastá aj ich množstvo za rok, a, teda, čím ich bude viac, tým bude aj viac škôd, ktoré spôsobia.
Zvýšená teplota napomáha suchu a to ide ruka v ruke nielen s neúrodou, ale aj s požiarmi – ďalšia prírodná pohroma. A, podobne, je to aj s inými škodiacimi prírodnými javmi, napr. dlhotrvajúce dažde či silné búrky, ktorých výskyt a intenzita so vzrastajúcou teplotou rastie.
Čiže, môžeme všeobecne povedať, že vzrast teploty napomáha vzrastu intenzity a frekvencie mnohých prírodných javov – prírodných pohrôm.
Príčinu škôd, teda, poznáme – prírodné pohromy. Príčinu prírodných pohrôm tiež poznáme – otepľovanie.
Avšak, príčinu, resp. príčiny otepľovania, tak to už nevieme tak presne špecifikovať, len ich odhadujeme, len usudzujeme, čo všetko by mohlo vplývať na rast teploty ovzdušia.
Oficiálne sa uvádza, že skleníkové plyny produkované ľudskou činnosťou – z nich najviac oxid uhličitý – sú tou hlavnou príčinou otepľovania. Samozrejme, to, že oxid uhličitý je skleníkový plyn, a, teda, prispieva k otepľovaniu, tak to je nespochybniteľné, to je dokázateľné.
Otázkou, však, zostáva, či k tomu celkovému otepľovaniu prispieva, naozaj, takou veľkou mierou ako sa to oficiálne uvádza, či, skutočne, zohráva takú veľkú úlohu pri otepľovaní ako je nám to zhora podávané, či, naozaj, prispieva tak veľmi, ako sa to opisuje, alebo je to, v skutočnosti, o niečo menej, alebo prispieva k otepľovaniu len nepatrne.
Pozor, to, že sa CO2 produkovaný ľudskou činnosťou uvádza ako hlavná príčina otepľovania, tak to neznamená, že oxid uhličitý sa na otepľovaní podieľa viac než 50 percentami, ale to znamená, že zo všetkých možných príčin otepľovania je on tou najväčšou príčinou, najviac prispieva k otepľovaniu.
Ak je napr. tých predpokladaných príčin otepľovania osem a tou ôsmou je oxid uhličitý, ak tých sedem prispieva k otepľovaniu v priemere napr. po 12 percent, pričom žiadny z nich nepresiahne hodnotu 15 percent, tak na CO2 ako na ôsmu príčinu pripadne 16 percent, teda najviac, čiže je hlavnou príčinou, hoci ten jeho celkový podiel na otepľovaní je len tých 16 percent.
Uvádzanie faktu, že oxid uhličitý je hlavnou príčinou otepľovania, miesto toho, aby sa uviedlo za akú časť otepľovania, resp. za koľko percent otepľovania je oxid uhličitý zodpovedný, je také zavádzanie, taká manipulácia s ľudskou mysľou, manipulácia, ktorou sa u mnohých ľudí navodí pocit, že oxid uhličitý je zodpovedný za väčšiu časť otepľovania než 50 percent, že je podstatnou príčinou otepľovania.
Oveľa férovejšie by bolo, ak by sa uviedlo, akou časťou sa oxid uhličitý podieľa na otepľovaní, teda za koľko percent otepľovania je zodpovedný.
Pretože, ak použijeme už vyššie uvedený údaj, teda uvedieme, že oxid uhličitý je z ôsmich príčin zodpovedný za 16 percent oteplenia, tak sa to bude zdať ľuďom ako nie až taká významná príčina utepľovania.
Ak však miesto týchto 16 percent uvedieme, že z tých ôsmich príčin je oxid uhličitý tou hlavnou príčinou otepľovania, tak to u mnohých ľudí evokuje myšlienku, že oxid uhličitý je zodpovedný za nejakú veľkú časť otepľovania, oveľa väčšiu než len tých 16 percent, že je zodpovedný za otepľovanie z podstatnej miery, čo však nie je pravda.
Teda, ako už bolo povedané, otázkou zostáva, akou mierou, teda aspoň v hrubom priblížení, akou percentuálnou hodnotou, sa CO2 účastní na celkovom otepľovaní klímy. Za akú veľkú časť oteplenia je zodpovedný, koľko, aká časť oteplenia – aspoň približne – pripadá percentuálne v jeho prospech.
A či, naozaj, oxid uhličitý produkovaný človekom, tak ako sa to oficiálne tvrdí, je tou hlavnou príčinou otepľovania, teda či naň pripadá, skutočne, najväčší percentuálny podiel zo všetkých príčin otepľovania.
To, že oxid uhličitý k otepľovaniu prispieva, ako už bolo uvedené, tak to je nespochybniteľné. Avšak, to, či on je, v skutočnosti, tou hlavnou príčinou otepľovania, tak to už až také nespochybniteľné nie je, práveže naopak.
Existujú určité poznatky, určité konkrétne informácie, ktoré tú jemu pripisovanú charakteristiku, pripisovanú vlastnosť, teda to, že je hlavnou príčinou otepľovania, značne spochybňujú. Nevyvracajú, ale spochybňujú, a to dosť významne.
Veď, nakoniec, aj odborníci z NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír), americkej inštitúcie, ktorá má snáď ten najlepší súbor informácií o kozme a klíme, o procese otepľovania, sa v r. 2021 vyjadrili, že nemožno určiť, akou mierou sa podieľa človek na otepľovaní, teda nemožno určiť, či človek je alebo nie je tou hlavnou príčinou otepľovania:
„Podle výzkumníků je však obtížné určit, zdali za zrychlením oteplování stojí změny způsobené člověkem, či cyklické výkyvy klimatu. „Všechny (důvody) se tak trochu mísí dohromady,“ řekl Loeb, který dodal, že k určení míry přispění jednotlivých faktorů je zapotřebí dalšího výzkumu. Podle Johnsona to však neznamená, že by lidé byli z obliga. „Za část z toho jsme zodpovědní my. Jen není jasné, jak moc,“ řekl Johnson.“ [2]
Neustále, bez dostatočných a hodnoverných dôkazov, sa tvrdošijne presadzuje názor, že tým hlavným činiteľom zodpovedným za otepľovanie našej planéty je oxid uhličitý produkovaný ľudskou činnosťou. Avšak toto tvrdenie vnucované verejnosti podľa starého, dobrého a osvedčeného hesla: „Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou“, nie je tou ozajstnou pravdou.
Samozrejme, nikto netvrdí, že toto tvrdenie je lož. Nie je to lož, ale nie je to ani pravda. Zatiaľ je to len hypotéza, teda tvrdenie, o ktorom nevieme, či je pravdivé alebo nepravdivé.
To, že oxid uhličitý spôsobuje skleníkový efekt, to nikto nepopiera, avšak otázne je to, či oxid uhličitý produkovaný človekom je tým hlavným faktorom zodpovedným za otepľovanie našej planéty, či najviac spomedzi všetkých príčin prispieva k otepľovaniu, alebo, či tou hlavnou príčinou otepľovania nie je niečo úplne iné, o čom v súčasnosti máme len málo, alebo nemáme, vôbec, žiadne informácie či poznatky.
A práve táto rozporuplnosť doteraz získaných informácií o úlohe CO2 produkovaného človekom pri otepľovaní klímy, o tom, akou časťou sa podieľa na jej otepľovaní, je príčinou ohnivých diskusií medzi tými, ktorí uvažujú, že oxid uhličitý produkovaný človekom je hlavnou príčinou otepľovania, a tými, ktorí to popierajú.
Jedni vyvracajú dôkazy druhých, prichádzajú s vlastnými argumentami, a, samozrejme, tí druhí im oponujú vlastnými faktami.
V súčasnosti, sa, hlavne v Európe, s maximálnou podporou hlavných médií, tvrdo a nekompromisne – pri absolútnom nedostatku pre širokú verejnosť tak potrebných objektívnych objasňujúcich odborných diskusií v médiách – podporuje názor o tom, že CO2 produkovaný človekom je tou hlavnou príčinou otepľovania, teda tou najväčšou príčinou zodpovednou za otepľovanie.
Toto tvrdenie sa presadzuje napriek mnohým poznatkom, ktoré mu odporujú, ktoré ho z veľkej časti spochybňujú a, dokonca, vyvracajú.
Avšak protiargumenty zo strany mnohých odborníkov k názoru o oxide uhličitom ako hlavnej príčine otepľovania sú z nepochopiteľných príčin ignorované. Ignorované tak zo strany odborníkov reprezentujúcich oficiálny pohľad na príčinu otepľovania, ako aj zo strany tých najväčších médií.
Napriek tomu, že sú k dispozícii informácie, ktoré oxid uhličitý ako hlavnú príčinu otepľovania spochybňujú, či, dokonca, popierajú, tak tieto informácie či skôr argumenty proti CO2 ako hlavnej príčine otepľovania sa z neznámych dôvodov, jednoducho, a bez akéhokoľvek zdôvodnenia, ignorujú a neberú do úvahy pri diskusii či, lepšie povedané, pri zhora napísanom a nám všetkým povinne do hláv natĺkanom monológu o oxide uhličitom ako hlavnej príčine otepľovania.
Uveďme niekoľko faktov uvedených už v minulých príspevkoch tohto blogu, ktoré odporujú tvrdeniu, že hlavnou príčinou otepľovania je oxid uhličitý produkovaný ľudskou činnosťou:
Súčasní obhajcovia oficiálne presadzovaného tvrdenia o otepľovaní, o tom, že oxid uhličitý produkovaný ľudskou činnosťou je v hlavnej miere zodpovedný za otepľovanie klímy, zdôrazňujú, že zvyšovanie koncentrácie emisií CO2 v ovzduší následne vedie k zvýšenému otepľovaniu.
Čiže, vlastne hovoria, že najprv sa zvýši koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší a tá následne spôsobí vzrast teploty ovzdušia alebo inými slovami: zvyšovanie koncentrácie emisií CO2 je príčinou a vzrast teploty jej dôsledkom.
Nižšie uvedená citácia tomu, však, odporuje:
„Koncentrace CO2 se měnila v období pleistocénu (zhruba posledních dva a půl milionu let) v mezích 180 až 290 ppm s časovým zpožděním za změnou teploty. V posledních 500 000 let byla maxima a minima křivek CO2 opožděná za extrémy teplot v rozmezí 300 až 600 let. Změna koncentrace CO2 byla vždy důsledkem změny teploty v jednotlivých cyklech. To znamená, že nejdřív stoupla teplota a pak teprve koncentrace CO2 v atmosféře.“ [4]
V vyššie uvedenej citácii je len povedané, že počas posledných 500 000 rokov existencie našej planéty sa vzťah teploty ovzdušia a koncentrácie CO2 v ovzduší nerealizoval podľa súčasného, verejnosti servírovaného tvrdenia o mechanizme otepľovania našej planéty, teda, že zvyšovanie koncentrácie CO2 následne spôsobuje zvýšenie teploty ovzdušia, ale prebiehal tak, že najprv došlo k zvýšeniu teploty a až potom, s niekoľkostoročným odstupom, došlo k zvýšeniu koncentrácie emisií oxidu uhličitého.
Čiže to, čo sa v súčasnosti oficiálne tvrdí o otepľovaní, teda, že vzrast koncentrácie emisií CO2 je príčinou vzrastu teploty ovzdušia, a to, čo je uvedené v vyššie uvedenej citácii, si absolútne odporuje.
Alebo ďaľší poznatok spochybňujúci oficiálne tvrdenie o tom, že narastanie koncentrácie emisií oxidu uhličitého je tou hlavnou príčinou vzrastu teploty ovzdušia:
„V minulosti už boli na Zemi obdobia s vyššou teplotou než je v súčasnosti, avšak koncentrácia emisií oxidu uhličitého bola vtedy oveľa nižšia než je tá terajšia (hodnota CO2 v súčasnosti – 415 ppm). Ak by platilo to súčasné tvrdenie, že rast teploty ovzdušia je spôsobený rastom koncentrácie emisií CO2, potom tá koncentrácia CO2 v ovzduší by musela byť pri vtedajšej vyššej teplote tiež vyššia. Ale nebola a nikto nevie prečo.
„V obdobích pleistocénu ani holocénu nenacházíme jediný případ, kdy by byla teplá perioda způsobená vzrůstem obsahu CO2 v atmosféře. Naopak jsou dokumentované klimatické změny probíhající proti působení skleníkového efektu. Byly zjištěny teplotní výkyvy trvající stovky let s teplotami výrazně vyššími, než je současná globální teplota a koncentrace CO2 tehdy nestoupla nad 300 ppm. Vyplývá z toho, že na všechny experimenty provedené přírodou působily jiné faktory než skleníkový efekt. Na současné oteplení tedy zřejmě také spolupůsobí ony ostatní faktory, a to mnohem výrazněji než skleníkový efekt. Skleníkový efekt se na současném oteplení sice spolupodílí, ale není hlavním faktorem. “ [4]
V vyššie uvedenej citácii je v jej závere, v poslednej vete, jasne uvedené, že skleníkový efekt, spôsobovaný aj oxidom uhličitým, má vplyv na otepľovanie, avšak tento skleníkový efekt nie je hlavnou príčinou otepľovania.
To však neznamená nič iné, len to, že ak skleníkový efekt nie je tou hlavnou príčinou otepľovania, no, tak potom ani oxid uhličitý ako skleníkový plyn nemôže mať hlavný vplyv otepľovanie, na jeho nárast. Teda oxid uhličitý nie je hlavnou príčinou otepľovania, nepatrí mu rola, ktorú mu sa mu snažia silou mocou oficiálne prisúdiť.
Vyššia citácia len zdôrazňuje, že otepľovanie, resp. rast teploty ovzdušia, nie je dôsledkom len jednej príčiny, jedného vplyvu – konkrétne, v našom prípade len vplyvu rastu koncentrácie emisií oxidu uhličitého – ale tých vplyvov, ktoré na seba vzájomne pôsobia a sú zodpovedné za nárast oteplenia planéty, je viac.
Ďalej je uvedených niekoľko výňatkov z rozhovoru s držiteľom Krištáľového krídla Františkom Simančíkom z Ústavu materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied (prepis bez úpravy, v pôvodnom znení):
„Tá úloha toho CO2 sa trošku zveličuje v tom, že koľko ovplyvňujú ľudia. Hovoríme, že v atmosfére je priveľa ppm jednotiek oxidu uhličitého. Teraz sa nameralo už 450 ppm jednotiek CO2, ale treba upozorniť na to, že to je oxid uhličitý vylúčený dohromady, teda vylúčený tak prirodzeným spôsobom zo Zeme ako aj vylúčený činnosťou človeka.
Pritom Zem vylučuje ročne približne 720 gigaton CO2 a človek okolo 34-35 gigaton. To znamená, že človek vylučuje približne 5 percent z celkového množstva vylúčeného CO2, a dokopy to urobí odozvu 450 ppm jednotiek CO2 v atmosfére. Inými slovami: Tie ppm jednotky CO2 sú tvorené sčasti prírodou a sčasti človekom.
… A problémom je trochu ten fakt, že dnes sa všetci sústreďujú, najmä, na tie antropogénne, čiže ľuďmi vylučované emisie CO2 …
… ale nie je celkom isté, či to otepľovanie je zapríčinené CO2 alebo CO2 tým otepľovaním.
…keď Zem trochu oteplíme, uvoľní sa CO2. To CO2 sa uvoľňuje z oceánov a uvoľňuje sa aj z pôdy. Keď ohrejeme morskú vodu o desať stupňov tak sa v nej zníži o polovicu rozpustnosť CO2.
Ak ohrejeme Zem o jeden stupeň uvoľní sa enormné množstvo CO2 z pôdy aj z oceánov. A tým, že sa Zem oteplí, tak sa dobehne všetko naše znižovanie CO2 a ďaleko sa to predbehne, pretože, ako som už spomínal, Zem vylučuje 20 krát viac oxidu uhličitého než človek svojou činnosťou …
… Keď je nadbytok CO2 tak začína fungovať rastlinstvo. Keď je vyššia teplota rastlinám sa darí. Keď príde jar a sa oteplí tak vtedy začnú rastliny zelenieť, berú CO2 z atmosféry, a v zime, keď zase nezelenejú a neberú si CO2 z atmosféry, tak CO2 v ovzduší pribúda.
Sú také štúdie, a zo satelitu snímky to dokazujú, že za posledných 30-35 rokov naša planéta ozelenela približne o 5 percent, to znamená, že my podporujeme zeleň tým, že do atmosféry dodávame CO2 a otepľujeme.
Rozhodne, zvýšené CO2 a zvýšená teplota podporuje na Zemi rast zelene.“ [5]
To sú niektoré z argumentov autora vyššie citovanej časti rozhovoru, ktoré spochybňujú tvrdenie, že oxid uhličitý produkovaný človekom je hlavnou príčinou otepľovania.
Pričom tábor odporcov toho súčasného, direktívne pretláčaného tvrdenia o otepľovaní, teda, tvrdenia o tom, že oxid uhličitý je tou hlavnou príčinou otepľovania, je oveľa väčší ako je tábor jeho prívržencov.
A aj napriek tomu, že tých odporcov – hypotézy, že oxid uhličitý je hlavnou príčinou otepľovania – je viac než tých, ktorí jej veria, tak aj napriek tomu sa tvrdo, bez uskutočnenia obom stranám a skutočnej pravde nesmierne prospešných odborných diskusií, a bez dostatočných dôkazov, presadzuje tvrdenie o tom, že oxid uhličitý produkovaný človekom je tou hlavnou príčinou súčasného otepľovania.
Avšak, toto tvrdenie nie je nič iné len hypotéza, teda tvrdenie, o ktorom nevieme či je pravdivé alebo nepravdivé a ktorého pravdivosť sa ukáže až po desaťročiach, minimálne až po šesťdesiatich rokoch, ak vôbec. [6]
Zatiaľ tvrdenie o podstatnom vplyve človeka na otepľovanie nie je nič iné, len hypotéza, ktorej pravdivosť či nepravdivosť sa ukáže až po niekoľkých desiatkách rokov.
A to, že sa určitá skupina ľudí, v tom aj odborníkov, snaží toto tvrdenie za každú cenu, aj pomocou obrovskej moci médií, do tejto polohy posunúť – aj keď to, iste, mnohí z nich myslia iste dobre, v záujme spomalenia otepľovania – tak to ešte nie dôkaz toho, že tomu tak je, teda, že oxid uhličitý produkovaný ľudskou činnosťou je tou hlavnou príčinou otepľovania.
Je to skôr len ich zbožná túžba všetkými možnými prostriedkami posunúť hypotézu o oxide uhličitom vyprodukovanom človekom ako hlavnej príčine otepľovania do polohy nespochybniteľného faktu.
Mnohí z nich si, však, neuvedomujú, že vysvetľovanie procesu otepľovania klímy, resp. klimatických zmien, len vplyvom zvyšovania emisií oxidu uhličitého – resp. emisií aj iných skleníkových plynov – produkovaného človekom nie je nič iné len tvrdošijné presadzovanie tejto hypotézy za vedomého ignorovania iných vplyvov, za vedomého ignorovania iných všeobecne známych faktov a poznatkov odporujúcich direktívne presadzovanej hypotéze o tom, že na otepľovaní našej planéty majú hlavný vplyv skleníkové plyny produkované ľudskou činnosťou, predovšetkým oxid uhličitý.
Všimnite si, že sa nekonajú žiadne verejné diskusie medzi odborníkmi, ktorí sú horlivými propagátormi tvrdenia o oxide uhličitom produkovaným ľudskou činnosťou ako o hlavnej či podstatnej príčine súčasného otepľovania a odborníkmi, ktorí toto tvrdenie popierajú. Ale prečo, prečo nie sú takého živé a verejné diskusie realizované prostredníctvom médií. Veď dobru veci by to len prospelo.
Je to podobné ako pri víruse Covid-19, keď neboli pripustené tak verejné živé diskusie medzi odborníkmi, ktorí mali rôzne názory na pôvod tohto vírusu, a, taktiež, neboli umožnené ani verejné mediálne diskusie medzi odborníkmi, tak zástancami ako aj odporcami očkovania vakcínami použitými proti vírusu Covid-19. Prečo sa ľuďom upieralo právo na vytvorenie si vlastného názoru, práve, aj prostredníctvom takýchto diskusií?
Prečo sa im upieralo právo na tieto verejné diskusie medzi odborníkmi zdieľajúcimi rozličné názory na danú problematiku, v mnohých prípadoch aj názory protichodné.
Tieto diskusie o problematike otepľovania a dôležitosti oxidu uhličitého na proces otepľovania sa nekonajú, práve, z toho dôvodu, že existuje reálne nebezpečenstvo toho, že tí odborníci, ktorí by mali v nich argumentačne podporiť to, čo od týchto diskusií čakajú ich organizátori, tak, práve, tí to nedokážu a pohoria, teda argumentačne zlyhajú.
A toho sa tí, čo by to mali organizovať, tí čo sa snažia presadiť ten oficiálny postoj o oxide uhličitom ako hlavnej príčine otepľovania, tak tí sa toho boja.
Ale, prečo, teda, keď je tak málo argumentov, a aj to značne pokrivkávajúcich, v prospech tvrdenia o tom, že oxid uhličitý produkovaný človekom, produkovaný ľudskými činnosťami, je tou hlavnou príčinou otepľovania, tak prečo sa tak, doslova, zúrivo a tvrdošijne, presadzuje, práve toto tvrdenie, táto hypotéza, a vydáva sa za pravdivé tvrdenie?
A prečo sa to presadzuje tak zúrivo len v Európe, hlavne prostredníctvom až do neba médiami a politikmi vychvaľovaného, a skôr násilne než podporou verejnosti – v tom aj časti odbornej – pretláčaného programu „Green Deal“.
Prečo sa toto tvrdenie presadzuje nie na základe diskusií tých najlepších odborníkov stojacich tak za týmto tvrdením ako stojacich aj proti nemu, prečo sa nepresadzuje nie na základe nejakých nespochybniteľných faktov, dôkazov a údajov, ale presadzuje sa to, doslova, direktívne, na základe zhora nakázaného a už dopredu napísaného, na základe nedostatočných a spochybniteľných dôkazov?
Prečo sa tak zaryte, s takou nástojčivosťou ľpí na tvrdení o oxide uhličitom produkovanom ľudskou činnosťou ako hlavnej príčine otepľovania, keď na to niet dostatočných dôkazov?
Prečo sa niekto s takou urputnou zaťatosťou, silou mocou, snaží tento skleníkový plyn, oxid uhličitý, posunúť do tej pozície, do polohy takého veľkého vinníka, aká mu, aj podľa najnovších poznatkov, vôbec, neprislúcha?
Aký je ten jeho ozajstný zámer, čo je tým skutočným cieľom znižovania emisií oxidu uhličitého, čo je tou pravdivou úlohou kampane Green Deal?
Čo v skutočnosti stojí za touto úpornou snahou niekoho, za jeho snahou za každú cenu znižovať emisie oxidu uhličitého, nech to stojí čo chce, nech to prinesie aj nesmierne škody ekonomikám jednotlivých krajín – a ono to tie obrovské škody už prináša, a ešte oveľa viac škôd v nasledujúcom niekoľkodesaťročnom procese znižovania emisií CO2 prinesie – napriek tomu, že nielenže máme úbohé, resp. len veľmi slabé dôkazy o vplyve oxidu uhličitého na otepľovanie, ale my nemáme ani tú najmenšiu záruku, že to znižovanie emisií oxidu uhličitého spomaľovaniu otepľovania pomôže?
Prečo sa tak zanovite a kŕčovito tí, ktorí presadzujú oxid uhličitý ako hlavnú príčinu otepľovania, tak prečo tak urputne odmietajú verejné diskusie odborníkov, ktorí považujú skleníkové plyny produkované ľudskou činnosťou za hlavnú príčinu otepľovania ako aj tých odborníkov, ktorí už tento pohľad nezdieľajú?
Žeby sa báli, že by tieto diskusie mohli poodhaliť viac než je žiadúce a viesť k spoznaniu toho skutočného účelu znižovania emisií oxidu uhličitého?
Čoraz viac to pripomína tvrdé odmietanie verejných diskusií pri objavení sa vírusu Covid-19. Verejných diskusií odborníkov rôznych pohľadov na jeho pôvod.
Teda tak tých, ktorí tvrdo bránia prirodzený, teda prírodný pôvod tohto vírusu, ako aj tých, ktorí sú nielen presvedčení, ale aj argumentujú logickými dôkazmi o tom, že za jeho vznikom stojí človek.
Príspevok bol napísaný aj využitím zdrojov: [1], [3].
[1] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/06/16/e2-ako-je-to-vlastne-s-tym-oteplovanim/
[6] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/07/28/e5-clovek-ako-hlavna-pricina-oteplovania-to-naozaj/
pretože, ten humbug okolo otepľovania je o... ...
Na marse za posledných 10 rokov stúpla teplota... ...
Celá debata | RSS tejto debaty